Čo je SALUPAR JES?

„Strong Activity. Long-term Universal Product. Accelerated Resorption. Joint Effect System“

Ľudstvo sa celé stáročia liečilo prevažne tým, čo mu ponúkala príroda. Aj keď sa dnes nad mnohými liečiteľskými praktikami našich predkov, spojenými najmä s mágiou a čarovaním, možno pousmejeme, niekedy dokonca až zhrozíme, liečivá sila prírody však dokáže pomáhať aj v súčasnosti. A predpokladáme, že sa sami presvedčíte, lebo my ju našimi skúsenosťami potvrdzujeme. Pri moderných poznatkoch farmácie, medicíny a osobitne farmakológie, nie sme na ňu odkázaní ako na hlavný a jediný prostriedok, ale svoje miesto má najmä v prevencii, regulovanej podpore životných síl a v prípade zlúčenín z cesnaku oveľa viac, lebo mnohé výsledky sú unikátne.

Preventívne, ale aj liečivé vlastnosti majú aj látky pochádzajúce z rastlín, ktoré dostali názov fytoncídy a nazývajú sa prírodné antibiotiká. Tieto ochranné látky sa vyznačujú schopnosťou zvládnuť doslova akúkoľvek infekciu v tele človeka.

Vopred vás chceme požiadať o porozumenie, že v informáciách sa musíme podľa možnosti vyhýbať medicínskym resp. zdravotným termínom a tvrdeniam, ktoré by sa dali bežne použiť na vyjadrenie skutočnosti, avšak pre tento typ výrobkov sú oficiálne nedovolené európskou legislatívou a chcem sa vyhnúť prípadným výhradám. Budeme však predkladať len dosiahnuté a verejne prezentované výsledky a výsledky výskumu citované vo svetovej literatúre.

Na úvod predstavujeme prípravok SALUPAR JES®. Je to cesnakový extrakt, ktorý sme pripravovali trpezlivo a dlhodobo preverovali technologický postup a sledovali jeho účinky. Hneď na začiatku ponúkame vyjadrenie, že výrobok zbaví a následne ochráni nielen pred rôznymi bežnými ťažkosťami, ktoré si ani nevšímame či mnohými aj zastaranými problémami ktoré už berieme ako bežnú súčasť života. Tento výrobok na známej rastlinnej báze bude pre každého, dúfam, možno najlepšou voľbou v boji proti mnohým známym mikróbom, vírusovým, bakteriálnym, parazitárnym a hubovým ochoreniam lebo jednou z vynikajúcich vlastností je, že má aj vysoko efektívny, overený účinok na budovanie a udržiavanie silnej imunity. A imunita je naša obranyschopnosť.

Vedecké štúdie zlúčenín cesnaku

Zámerom tohto literárneho prehľadu je preskúmať potenciál účinných látok nachádzajúcich sa v cesnaku a jeho bioaktívnych zlúčenín z hľadiska doterajších skúseností a spätných informácií od mnohých ľudí a publikovaných výsledkoch.

V nasledujúcej časti informácií uvádzame prehľad jestvujúcich experimentálnych vedeckých a klinických poznatkov o terapeutických účinkoch cesnaku pri rôznych diagnózach. Je spracovaný z dostupných, publikovaných výsledkov a obsahuje odbornou terminológiou vysvetlené vedecké výsledky. Informujeme o týchto rozsiahlych vedeckých poznatkoch a ich vysvetleniach v predklinickej aj klinickej praxi. Môžeme potvrdiť, že uvádzané poznatky potvrdzujú veľmi podrobne aj naše skúsenosti s užívaním registrovaného výrobku SALUPAR JES®, ktorému bola udelená Úradom priemyselného vlastníctva (predtým patentový úrad) ochranná známka.

Imunita. Jednoduché slovo, o ktorom sa dozvedáme z rôznych zdrojov rôzne informácie, často nepresné a zavádzajúce. Čomu však veriť? Je imunita pre organizmus naozaj taká dôležitá a prečo? Ako sa prejavuje nedostatočná funkcia imunitného systému? Sú voľne dostupné čaje, vitamíny, probiotiká, sirupy a lieky na podporu imunity účinné a vhodné na každodenné dopĺňanie? A ako to majú s imunitou aktívni športovci?

Imunitný systém

Imunitný systém tvorí spolu s centrálnym nervovým systémom a hormónovým systémom supersystém – akýsi vládnuci triumvirát zaisťujúci rovnováhu organizmu. Imunita zaisťuje obranu tela proti všetkým škodlivinám (predovšetkým infekčným mikroorganizmom) vonkajšieho prostredia i proti škodlivinám, ktoré vznikajú vnútri organizmu. „Dobrá“ imunita nás nepretržite chráni proti vonkajším i vnútorným škodcom a škodlivinám i proti civilizačným chorobám a rozvoju zhubného nádorového bujnenia. „Zlú“ imunitu poznáme ako alergickú, vyvolávajúcu astmu, sennú nádchu alebo atopický ekzém a ďalšie choroby. Inokedy sa imunita obráti proti vlastnému telu a vyvolá autoimunitné ochorenie – napr. systémový lupus, reumatoidnú artritídu, zápal štítnej žľazy, čriev či mozgu.

Poruchám imunitnej odpovede sa obyčajne pripisujú časté ochorenia infekčnej povahy, hlavne ochorenia dýchacích ciest. Úloha imunity je však oveľa širšia. Jej fyziologickou funkciou je nielen obrana organizmu pred rozmanitými choroboplodnými zárodkami (vírusy, baktérie, plesne, prvoky a červy), ale aj pred bunkami vlastného tela, ktoré stratili vlastnosti normálnych buniek, nekontrolovane sa množia a ohrozujú rozvojom nádorového ochorenia.

Nedostatočná funkcia imunitného systému sa môže prejavovať aj celkovým pocitom únavy, bolesťami kĺbov, zhoršeným hojením rán, opakovanými bakteriálnymi, vírusovými a plesňovými ochoreniami, zníženým počtom bielych krviniek, zvýšenou vnímavosťou k nádorovým ochoreniam a pod. Poruchy imunity sa podieľajú aj na vzniku alebo priebehu mnohých ochorení neinfekčnej povahy, ktoré postihujú rôzne orgány – diabetes 1. typu, poruchy funkcie štítnej žľazy, reumatické ochorenia, zápalové ochorenia obličiek, mnohé kožné ochorenia, roztrúsená mozgovo-miechová skleróza a podobne, ale vlastne aj všetky prejavy alergií.

Cenným prínosom v liečbe porúch imunity je aj systémová enzymoterapia spočívajúca v ústnom podávaní kombinácií proteolytických enzýmov živočíšneho a rastlinného pôvodu. Ich ťažisko preventívnych a liečebných efektov spočíva v pôsobení optimalizujúcom zápal a normalizujúcom imunitu.

V poslednom čase sa veľká pozornosť venuje aj črevnej mikroflóre a jej priaznivému ovplyvňovaniu probiotikami.

Probiotiká

Probiotiká sú živé kultúry mikroorganizmov – najčastejšie sú to Laktobacily, Bifidobaktery a iné, ktoré normalizujú črevnú flóru, pôsobia preventívne proti infekciám čreva a v dlhodobých štúdiách má ich podávanie ochranný účinok aj proti alergiám. Je však pritom potrebný sústavný príjem zinku a na Slovensku navyše máme v pôde aj málo selénu.

Dnes je už jednoznačne dokázané, že kvalitu našich čriev priamo ovplyvňuje zloženie stravy, ktorú konzumujeme a tráviaci trakt má kľúčovú úlohu pre správne fungujúcu imunitu. Zdravý zažívací trakt predstavuje zásadnú podmienku pre optimálnu imunitu. Z fyzikálnych bariér medzi vnútornými orgánmi a vonkajším svetom je tráviaci trakt vôbec najväčší. Osobitne tenké črevo, ktoré má asi 150 krát väčší povrch než pokožka celého tela. Plocha je takmer rovnaká ako plocha tenisového ihriska. Prichádza tak do styku s najväčším množstvom mikroorganizmov, ktorých máme v priemere 2 kg a ich množstvo je viac ako desaťnásobok všetkých našich buniek. Obsahuje 60 až 80 % zo všetkých imunitných buniek v organizme. Takže to, čo a ako konzumujeme, je pre našu imunitu zásadné. Vzťah imunitného systému, trávenia a stravovania má aj ďalšie rozmery. Súvisí napríklad so vznikom intolerancie či alergie na rôzne druhy potravín a vplýva aj na rozvoj viacerých chronických chorôb. Spracoval som aj vysoko odborné fakty, s odkazmi na dostupnú literatúru, ktoré môžu rozšíriť rozsah vedomostí aj pre neodborníkov.

Imunitný systém

Imunitný systém je jeden zo základných mechanizmov udržiavania homeostázy a integrity organizmu rozlišovaním škodlivého od neškodného. Správne fungovanie imunitného systému zahŕňa obranyschopnosť voči patogénom, autotoleranciu voči vlastnému tkanivu hostiteľa a imunitný dohľad nad zmutovanými a tumorigénnymi bunkami.

Imunitné mechanizmy môžeme rozdeliť do dvoch základných kategórií: prirodzenej (neadaptívnej) a antigénne špecifickej (adaptívnej). Obe kategórie zahŕňajú ako humorálnu (komplement, lektíny, chemokíny a protilátky), tak i bunkovú zložku (myeolidné a lymfoidné bunky).

Patogenita imunitného systému môže vyústiť do autoimunitných a imunodeficientných chorôb ale aj do nádorov.

Imunitný systém vznikol u takmer všetkých organizmov ako odpoveď či reakcia na vonkajšie prostredie so snahou prežiť. Imunitný systém bol a je nesmierne dôležitý systém, vďaka ktorému sa organizmy mohli vystaviť vonkajšiemu nehostinnému prostrediu a konkurovať iným organizmom. Ako sa organizmy vyvíjali vyvíjal sa aj ich imunitný systém, od jednoduchého u baktérií až po veľmi zložitý u stavovcov. Imunitný systém vo forme nešpecifickej imunity je prítomný i u najjednoduchších baktérií, ktoré dokážu produkovať enzýmy, ktoré ich chránia pred vírusmi. Z hľadiska nešpecifickej imunity môžeme medzi biologické štruktúry s imunitným systémom zaradiť aj vírusy, ktoré sa rozmnožujú v biologickom prostredí, v konkrétnej bunke, lebo si tiež vyvinuli rôzne mechanické či chemické bariéry, ktoré ich chránia pred vonkajším prostredím a tým dokážu čiastočne vzdorovať prostrediu. Je známe, že majú špecifické enzýmy, ktoré im umožňujú dostať sa do konkrétných buniek v živom organizme v ktorom sa rozmnožujú a naopak, nezmenia svoju štruktúru ani pri veľmi nízkych teplotách napr. pri -70 ^oC. Akonáhle sa však dostanú do funkčného systému „ožijú“. Napadnuté bunky stratia svoju biologickú funkciu a imunitný systémy ich musí odstrániť.

Tak ako sa organizmy vyvíjali na čoraz zložitejšie formy života, vyvíjal sa aj ich imunitný systém, vyvinula sa špecifická imunita založená na imunologickej pamäti. Táto špecifická imunita je prítomná takmer u všetkých vyšších eukaryotických organizmov, napr. u stavovcov. Špecifický imunitný systém sa skladá z mnohých protilátok a špecializovaných buniek, ktoré nie sú prítomné v nešpecifickom imunitnom systéme. Je známe, že i vírusy či baktérie sa taktiež dokážu relatívne rýchlo (mesiace až roky) prispôsobovať vonkajšiemu prostrediu. Je to prípad reakcie na antibiotiká či antivirotiká, ale na to je potrebná rozsiahlejšia zmena ich genetického kódu ako v prípade lymfocytov v špecifickej imunite, čiže nejde o imunitu ale o evolučnú adaptáciu.

Imunitné reakcie prebiehajú vďaka rôznym druhom buniek a molekúl a ich vzájomných interakcií. Bunky imunitného systému spolu s bunkami mezenchymálneho pôvodu a ďalšími štruktúrami tvoria funkčné a anatomické celky, lymfatické orgány.

Bunky imunitného systému

Medzi bunky imunitného systému zaraďujeme hlavne biele krvinky (leukocyty), ktoré pochádzajú z pluripotentných kmeňových buniek v kostnej dreni. Kmeňovosť buniek v kostnej dreni sa udržuje po celý život a pod vplyvom rôznych faktorov sa diferencujú. Základné bunkové populácie vznikajúce z kmeňových buniek v kostnej dreni sú myeolidné a lymfoidné prekurzory.

Z myeolidného progenitoru vznikajú dendritické bunky a v krvi cirkulujúce monocyty (v tkanive sa diferencujú na makrofágy), žírne bunky (mastocyty) a granulocyty (neutrofily, eozinofily, bazofily). Z myeolidnej línie pochádzajú i červené krvinky (erytrocyty) a krvné doštičky (trombocyty).

Z lymfoidného progenitoru sa vyvíjajú NK bunky (natural killer prirodzení zabíjači) T-lymfocyty a B-lymfocyty – (B-bunky). Z T-buniek sa diferencujú efektorové bunky: pomocné CD4, cytotoxické CD8, γδT bunky a T regulačné bunky. Z B-lymfocytov (B-buniek) sa diferencujú pamäťové a plazmatické efektorové bunky.^[1]

Molekuly imunitného systému

Tieto molekuly sú súčasťou bunkovej membrány alebo sú rôznymi typmi buniek sekretované. Medzi molekuly imunitného systému patria: antigénne špecifické receptory na povrchu T a B buniek (TCR, BCR), MHC glykoproteíny I. a II. triedy, zložky komplementu, adhezívne, kostimulačné, chemokínové molekuly, protilátky, cytokíny a ich receptory, Fc receptory a receptory pre zložky mikrobiálnych povrchov.

Lymfatické orgány

Lymfatické orgány a tkanivá delíme na primárne a sekundárne. Ako primárne lymfatické orgány označujeme thymus a kostnú dreň. Sú miestom vzniku, diferenciácie a vývinu imunokompetentných buniek.

Medzi sekundárne lymfatické orgány zaraďujeme slezinu, lymfatické uzliny a slizničné lymfoidné tkanivo. Sú miestom, kde prebiehajú hlavné fázy antigénne špecifických imunitných reakcií.

Lymfatické cievy, ktoré vedú do uzlín, sa nazývajú aferentné cievy. Privádzajú lymfu a antigény, poprípade antigény na antigén prezentujúcich bunkách. Cievy, ktoré odvádzajú lymfu do krvného obehu, sa nazývajú eferentné cievy. Tie majú za úlohu odvádzať leukocyty do krvného obehu a potom do tkanív. Arteriálnou krvou sú prinášané do uzlín naivné lymfocyty z kostnej drene a týmusu. K organizovanému styku T a B lymfocytov s rôznymi druhmi antigén špecifickými bunkami dochádza v slezine a uzlinách. Prebieha proliferácia, diferencácia a napokon konečný vznik efektorových lymfocytov.^[2]

Druhy imunitných mechanizmov

Imunitný systém chráni organizmus pred infekciou spôsobenou patogénom so vzrastajúcou špecifickosťtou zložiek imunitného systému. Mechanické bariéry zabraňujú vniknutiu patogénu do tela hostiteľa. Ak patogén prejde cez bariéry, prirodzený imunitný systém poskytne rýchlu, ale v mnohých prípadoch nešpecifickú imunitnú odpoveď. Ak patogén unikne prirodzenej imunite, adaptívna imunita, ktorá bola predtým aktivovaná prirodzenou imunitou, dokáže adaptovať svoju odpoveď počas infekcie a zvýšiť šance na odstránenie patogénu. Po odstránení patogénu vzniká imunologická pamäť, ktorá umožňuje rýchlejšiu a účinnejšiu imunitnú odpoveď pri reinfekcii.

Prirodzený imunitný systém

Nešpecifický imunitný systém alebo nešpecifická imunita je charakterizovaný rýchlou ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom. Nešpecifický imunitný systém je prítomný od narodenia, je vrodený. Zložky nešpecifického imunitného systému sú:

Mechanické bariéry a mechanické reakcie

Tvoria bariéru alebo nehostinné prostredie, ktoré bráni vstupu patogénov do organizmu. Mechanické bariéry a mechanické reakcie sú v niektorých prípadoch charakterizované ako samostatná časť imunitného systému, možno ju však klasifikovať ako súčasť nešpecifickej imunity. V prípade človeka a iných cicavcov je to pokožka pokrývajúca telo organizmu a sliznica na povrchu dutín, ktorá vystiela i vnútrajšok dutín a orgánov, bráni vniknutiu mikroorganizmov do vnútra organizmu. Jedným z príkladov mechanických bariér je prirodzená mikroflóra nachádzajúca sa v tenkom čreve, ktorá bráni premnoženiu patogénnych baktérií. Prirodzená mikroflóra sa skladá hlavne z baktérií rodu Lactobacillus.

Medzi mechanické reakcie patrí napríklad kašľanie (proces vypudzovania nečistôt alebo patogénov z priedušnice či priedušiek) a kýchanie (proces vypudzovania nečistôt alebo patogénov z nosohltanu alebo nosovej dutiny). Medzi mechanické reakcie, ktorých úlohou okrem iného je aj ochrana organizmu, je tvorba moču, výkalov či sĺz.

Čo je SALUPAR JES?