Vedecké štúdie

SALUPAR JES®

Strong Activity. Long-term Universal Product. Accelerated Resorption. Joint Effect System 

Ľudstvo sa celé stáročia liečilo prevažne tým, čo mu ponúkala príroda. Aj keď sa dnes nad mnohými liečiteľskými praktikami našich predkov, spojenými najmä s mágiou a čarovaním, možno pousmejeme, niekedy dokonca až zhrozíme, liečivá sila prírody však dokáže pomáhať aj v súčasnosti. A predpokladáme, že sa sami presvedčíte, lebo my ju našimi skúsenosťami potvrdzujeme. Pri moderných poznatkoch farmácie, medicíny a osobitne farmakológie, nie sme na ňu odkázaní ako na hlavný a jediný prostriedok, ale svoje miesto má najmä v prevencii, regulovanej podpore životných síl a v prípade zlúčenín z cesnaku oveľa viac, lebo mnohé výsledky sú unikátne.

Preventívne, ale aj liečivé vlastnosti majú aj látky pochádzajúce z rastlín, ktoré dostali názov fytoncídy a nazývajú sa prírodné antibiotiká. Tieto ochranné látky sa vyznačujú schopnosťou zvládnuť doslova akúkoľvek infekciu v tele človeka.

Vopred vás chceme požiadať o porozumenie, že v informáciách sa musíme podľa možnosti vyhýbať medicínskym resp. zdravotným termínom a tvrdeniam, ktoré by sa dali bežne použiť na vyjadrenie skutočnosti, avšak pre tento typ výrobkov sú oficiálne nedovolené európskou legislatívou a chcem sa vyhnúť prípadným výhradám. Budeme však predkladať len dosiahnuté a verejne prezentované výsledky a výsledky výskumu citované vo svetovej literatúre.

Na úvod predstavujeme prípravok SALUPAR JES®. Je to cesnakový extrakt, ktorý sme pripravovali trpezlivo a dlhodobo preverovali technologický postup a sledovali jeho účinky. Hneď na začiatku ponúkame vyjadrenie, že  výrobok zbaví a následne ochráni nielen pred rôznymi bežnými ťažkosťami, ktoré si ani nevšímame či mnohými aj zastaranými problémami ktoré už berieme ako bežnú súčasť života. Tento výrobok na známej rastlinnej báze bude pre každého, dúfam, možno najlepšou voľbou v boji proti mnohým známym mikróbom, vírusovým, bakteriálnym, parazitárnym a hubovým ochoreniam lebo jednou z vynikajúcich vlastností je, že má aj vysoko efektívny, overený účinok na budovanie a udržiavanie silnej imunity. A imunita je naša obranyschopnosť. 

Vedecké štúdie zlúčenín cesnaku

Zámerom tohto literárneho prehľadu je preskúmať potenciál účinných látok nachádzajúcich sa v cesnaku a jeho bioaktívnych zlúčenín z hľadiska doterajších skúseností a spätných informácií od mnohých ľudí a publikovaných výsledkoch.

V nasledujúcej časti informácií uvádzame prehľad jestvujúcich experimentálnych vedeckých a klinických poznatkov o terapeutických účinkoch cesnaku pri rôznych diagnózach. Je spracovaný z dostupných, publikovaných výsledkov a obsahuje odbornou terminológiou vysvetlené vedecké výsledky. Informujeme o týchto rozsiahlych vedeckých poznatkoch a ich vysvetleniach v predklinickej aj klinickej praxi. Môžeme potvrdiť, že uvádzané poznatky potvrdzujú veľmi podrobne aj naše skúsenosti s užívaním registrovaného výrobku SALUPAR JES®, ktorému bola udelená Úradom priemyselného vlastníctva (predtým patentový úrad) ochranná známka.

Imunita. Jednoduché slovo, o ktorom sa dozvedáme z rôznych zdrojov rôzne informácie, často nepresné a zavádzajúce. Čomu však veriť? Je imunita pre organizmus naozaj taká dôležitá a prečo? Ako sa prejavuje nedostatočná funkcia imunitného systému? Sú voľne dostupné čaje, vitamíny, probiotiká, sirupy a lieky na podporu imunity účinné a vhodné na každodenné dopĺňanie? A ako to majú s imunitou aktívni športovci?

Imunitný systém tvorí spolu s centrálnym nervovým systémom a hormónovým systémom supersystém – akýsi vládnuci triumvirát zaisťujúci rovnováhu organizmu. Imunita zaisťuje obranu tela proti všetkým škodlivinám (predovšetkým infekčným mikroorganizmom) vonkajšieho prostredia i proti škodlivinám, ktoré vznikajú vnútri organizmu. „Dobrá“ imunita nás nepretržite chráni proti vonkajším i vnútorným škodcom a škodlivinám i proti civilizačným chorobám a rozvoju zhubného nádorového bujnenia. „Zlú“ imunitu poznáme ako alergickú, vyvolávajúcu astmu, sennú nádchu alebo atopický ekzém a ďalšie choroby. Inokedy sa imunita obráti proti vlastnému telu a vyvolá autoimunitné ochorenie – napr. systémový lupus, reumatoidnú artritídu, zápal štítnej žľazy, čriev či mozgu.

Poruchám imunitnej odpovede sa obyčajne pripisujú časté ochorenia infekčnej povahy, hlavne ochorenia dýchacích ciest. Úloha imunity je však oveľa širšia. Jej fyziologickou funkciou je nielen obrana organizmu pred rozmanitými choroboplodnými zárodkami (vírusy, baktérie, plesne, prvoky a červy), ale aj pred bunkami vlastného tela, ktoré stratili vlastnosti normálnych buniek, nekontrolovane sa množia a ohrozujú rozvojom nádorového ochorenia.

 Nedostatočná funkcia imunitného systému sa môže prejavovať aj celkovým pocitom únavy, bolesťami kĺbov, zhoršeným hojením rán, opakovanými bakteriálnymi, vírusovými a plesňovými ochoreniami, zníženým počtom bielych krviniek, zvýšenou vnímavosťou k nádorovým ochoreniam a pod. Poruchy imunity sa podieľajú aj na vzniku alebo priebehu mnohých ochorení neinfekčnej povahy, ktoré postihujú rôzne orgány – diabetes 1. typu, poruchy funkcie štítnej žľazy, reumatické ochorenia, zápalové ochorenia obličiek, mnohé kožné ochorenia, roztrúsená mozgovo-miechová skleróza a podobne, ale vlastne aj všetky prejavy alergií.

Cenným prínosom v liečbe porúch imunity je aj systémová enzymoterapia spočívajúca v ústnom podávaní kombinácií proteolytických enzýmov živočíšneho a rastlinného pôvodu. Ich ťažisko preventívnych a liečebných efektov spočíva v pôsobení optimalizujúcom zápal a normalizujúcom imunitu.

V poslednom čase sa veľká pozornosť venuje aj črevnej mikroflóre a jej priaznivému ovplyvňovaniu probiotikami.

Probiotiká sú živé kultúry mikroorganizmov – najčastejšie sú to Laktobacily, Bifidobaktery a iné, ktoré normalizujú črevnú flóru, pôsobia preventívne proti infekciám čreva a v dlhodobých štúdiách má ich podávanie ochranný účinok aj proti alergiám. Je však pritom potrebný sústavný príjem zinku a na Slovensku navyše máme v pôde aj málo selénu.

Dnes je už jednoznačne dokázané, že kvalitu našich čriev priamo ovplyvňuje zloženie stravy, ktorú konzumujeme a tráviaci trakt má kľúčovú úlohu pre správne fungujúcu imunitu. Zdravý zažívací trakt predstavuje zásadnú podmienku pre optimálnu imunitu. Z fyzikálnych bariér medzi vnútornými orgánmi a vonkajším svetom je tráviaci trakt vôbec najväčší. Osobitne tenké črevo, ktoré má asi 150 krát väčší povrch než pokožka celého tela. Plocha je takmer rovnaká ako plocha tenisového ihriska. Prichádza tak do styku s najväčším množstvom mikroorganizmov, ktorých máme v priemere 2 kg a ich množstvo je viac ako desaťnásobok všetkých našich buniek. Obsahuje 60 až 80 % zo všetkých imunitných buniek v organizme. Takže to, čo a ako konzumujeme, je pre našu imunitu zásadné. Vzťah imunitného systému, trávenia a stravovania má aj ďalšie rozmery. Súvisí napríklad so vznikom intolerancie či alergie na rôzne druhy potravín a vplýva aj na rozvoj viacerých chronických chorôb. Spracoval som aj vysoko odborné fakty, s odkazmi na dostupnú literatúru, ktoré môžu rozšíriť rozsah vedomostí aj pre neodborníkov.

Imunitný systém je jeden zo základných mechanizmov udržiavania homeostázy a integrity organizmu rozlišovaním škodlivého od neškodného. Správne fungovanie imunitného systému zahŕňa obranyschopnosť voči patogénom, autotoleranciu voči vlastnému tkanivu hostiteľa a imunitný dohľad nad zmutovanými a tumorigénnymi bunkami.

Imunitné mechanizmy môžeme rozdeliť do dvoch základných kategórií: prirodzenej (neadaptívnej) a antigénne špecifickej (adaptívnej). Obe kategórie zahŕňajú ako humorálnu (komplement, lektíny, chemokíny a protilátky), tak i bunkovú zložku (myeolidné a lymfoidné bunky).

Patogenita imunitného systému môže vyústiť do autoimunitných a imunodeficientných chorôb ale aj do nádorov.

Imunitný systém vznikol u takmer všetkých organizmov ako odpoveď či reakcia na vonkajšie prostredie so snahou prežiť. Imunitný systém bol a je nesmierne dôležitý systém, vďaka ktorému sa organizmy mohli vystaviť vonkajšiemu nehostinnému prostrediu a konkurovať iným organizmom. Ako sa organizmy vyvíjali vyvíjal sa aj ich imunitný systém, od jednoduchého u baktérií až po veľmi zložitý u stavovcov. Imunitný systém vo forme nešpecifickej imunity je prítomný i u najjednoduchších baktérií, ktoré dokážu produkovať enzýmy, ktoré ich chránia pred vírusmi. Z hľadiska nešpecifickej imunity môžeme medzi biologické štruktúry s imunitným systémom zaradiť aj vírusy, ktoré sa rozmnožujú v biologickom prostredí, v konkrétnej bunke, lebo si tiež vyvinuli rôzne mechanické či chemické bariéry, ktoré ich chránia pred vonkajším prostredím a tým dokážu čiastočne vzdorovať prostrediu. Je známe, že majú špecifické enzýmy, ktoré im umožňujú dostať sa do konkrétných buniek v živom organizme v ktorom sa rozmnožujú a naopak, nezmenia svoju štruktúru ani pri veľmi nízkych teplotách napr. pri -70 oC. Akonáhle sa však dostanú do funkčného systému „ožijú“. Napadnuté bunky stratia svoju biologickú funkciu a imunitný systémy ich musí odstrániť.

Tak ako sa organizmy vyvíjali na čoraz zložitejšie formy života, vyvíjal sa aj ich imunitný systém, vyvinula sa špecifická imunita založená na imunologickej pamäti. Táto špecifická imunita je prítomná takmer u všetkých vyšších eukaryotických organizmov, napr. u stavovcov. Špecifický imunitný systém sa skladá z mnohých protilátok a špecializovaných buniek, ktoré nie sú prítomné v nešpecifickom imunitnom systéme. Je známe, že i vírusy či baktérie sa taktiež dokážu relatívne rýchlo (mesiace až roky) prispôsobovať vonkajšiemu prostrediu. Je to prípad reakcie na antibiotiká či antivirotiká, ale na to je potrebná rozsiahlejšia zmena ich genetického kódu ako v prípade lymfocytov v špecifickej imunite, čiže nejde o imunitu ale o evolučnú adaptáciu.

Imunitné reakcie prebiehajú vďaka rôznym druhom buniek a molekúl a ich vzájomných interakcií. Bunky imunitného systému spolu s bunkami mezenchymálneho pôvodu a ďalšími štruktúrami tvoria funkčné a anatomické celky, lymfatické orgány.

Bunky imunitného systému

Medzi bunky imunitného systému zaraďujeme hlavne biele krvinky (leukocyty), ktoré pochádzajú z pluripotentných kmeňových buniek v kostnej dreni. Kmeňovosť buniek v kostnej dreni sa udržuje po celý život a pod vplyvom rôznych faktorov sa diferencujú. Základné bunkové populácie vznikajúce z kmeňových buniek v kostnej dreni sú myeolidné a lymfoidné prekurzory.

Z myeolidného progenitoru vznikajú dendritické bunky a v krvi cirkulujúce monocyty (v tkanive sa diferencujú na makrofágy), žírne bunky (mastocyty) a granulocyty (neutrofily, eozinofily, bazofily). Z myeolidnej línie pochádzajú i červené krvinky (erytrocyty) a krvné doštičky (trombocyty).

Z lymfoidného progenitoru sa vyvíjajú NK bunky (natural killer prirodzení zabíjači) T-lymfocyty a B-lymfocyty – (B-bunky). Z T-buniek sa diferencujú efektorové bunky: pomocné CD4, cytotoxické CD8, γδT bunky a T regulačné bunky. Z B-lymfocytov (B-buniek) sa diferencujú pamäťové a plazmatické efektorové bunky.[1]

Molekuly imunitného systému

Tieto molekuly sú súčasťou bunkovej membrány alebo sú rôznymi typmi buniek sekretované. Medzi molekuly imunitného systému patria: antigénne špecifické receptory na povrchu T a B buniek (TCR, BCR), MHC glykoproteíny I. a II. triedy, zložky komplementu, adhezívne, kostimulačné, chemokínové molekuly, protilátky, cytokíny a ich receptory, Fc receptory a receptory pre zložky mikrobiálnych povrchov.

Lymfatické orgány

Lymfatické orgány a tkanivá delíme na primárne a sekundárne. Ako primárne lymfatické orgány označujeme thymus a kostnú dreň. Sú miestom vzniku, diferenciácie a vývinu imunokompetentných buniek.

Medzi sekundárne lymfatické orgány zaraďujeme slezinu, lymfatické uzliny a slizničné lymfoidné tkanivo. Sú miestom, kde prebiehajú hlavné fázy antigénne špecifických imunitných reakcií.

Lymfatické cievy, ktoré vedú do uzlín, sa nazývajú aferentné cievy. Privádzajú lymfu a antigény, poprípade antigény na antigén prezentujúcich bunkách. Cievy, ktoré odvádzajú lymfu do krvného obehu, sa nazývajú eferentné cievy. Tie majú za úlohu odvádzať leukocyty do krvného obehu a potom do tkanív. Arteriálnou krvou sú prinášané do uzlín naivné lymfocyty z kostnej drene a týmusu. K organizovanému styku T a B lymfocytov s rôznymi druhmi antigén špecifickými bunkami dochádza v slezine a uzlinách. Prebieha proliferácia, diferencácia a napokon konečný vznik efektorových lymfocytov.[2]

Druhy imunitných mechanizmov

Imunitný systém chráni organizmus pred infekciou spôsobenou patogénom so vzrastajúcou špecifickosťtou zložiek imunitného systému. Mechanické bariéry zabraňujú vniknutiu patogénu do tela hostiteľa. Ak patogén prejde cez bariéry, prirodzený imunitný systém poskytne rýchlu, ale v mnohých prípadoch nešpecifickú imunitnú odpoveď. Ak patogén unikne prirodzenej imunite, adaptívna imunita, ktorá bola predtým aktivovaná prirodzenou imunitou, dokáže adaptovať svoju odpoveď počas infekcie a zvýšiť šance na odstránenie patogénu. Po odstránení patogénu vzniká imunologická pamäť, ktorá umožňuje rýchlejšiu a účinnejšiu imunitnú odpoveď pri reinfekcii.

 

Prirodzený imunitný systém

Nešpecifický imunitný systém alebo nešpecifická imunita je charakterizovaný rýchlou ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom. Nešpecifický imunitný systém je prítomný od narodenia, je vrodený. Zložky nešpecifického imunitného systému sú:

  • Mechanické bariéry a mechanické reakcie
  • Chemické bariéry
  • Chemické látky
  • Bunky
  • Zápal

 

Mechanické bariéry a mechanické reakcie

Tvoria bariéru alebo nehostinné prostredie, ktoré bráni vstupu patogénov do organizmu. Mechanické bariéry a mechanické reakcie sú v niektorých prípadoch charakterizované ako samostatná časť imunitného systému, možno ju však klasifikovať ako súčasť nešpecifickej imunity. V prípade človeka a iných cicavcov je to pokožka pokrývajúca telo organizmu a sliznica na povrchu dutín, ktorá vystiela i vnútrajšok dutín a orgánov, bráni vniknutiu mikroorganizmov do vnútra organizmu. Jedným z príkladov mechanických bariér je prirodzená mikroflóra nachádzajúca sa v tenkom čreve, ktorá bráni premnoženiu patogénnych baktérií. Prirodzená mikroflóra sa skladá hlavne z baktérií rodu Lactobacillus.

Medzi mechanické reakcie patrí napríklad kašľanie (proces vypudzovania nečistôt alebo patogénov z priedušnice či priedušiek) a kýchanie (proces vypudzovania nečistôt alebo patogénov z nosohltanu alebo nosovej dutiny). Medzi mechanické reakcie, ktorých úlohou okrem iného je aj ochrana organizmu, je tvorba moču, výkalov či sĺz.

Literatúra

Tabuľka 1

Zoznam a štruktúry niektorých zlúčenín obsahujúcich síru izolovaných z Allium sativum.

ZlúčeninyMolekulárny vzorecŠtruktúra
AlliinC6H11NIE3S 
AlicínC6H10OPERAČNÝ SYSTÉM2 
E-AjoeneC9H14OPERAČNÝ SYSTÉM3 
Z-AjoeneC9H14OPERAČNÝ SYSTÉM3 
2-vinyl-4H-1,3-dithiinC6H8S2 
Diallyl sulfid (DAS)C6H10S 
Diallyl disulfid (DADS)C6H10S2 
Diallyl trisulfid (DATS)C6H10S3 
Alumetylsulfid (AMS)C4H8S 

 

  1. Ríos J.L., Recio M.C. Liečivé rastliny a antimikrobiálna aktivita. J. Ethnopharmacol.2005; 100:80–84. doi: 10.1016/j.jep.2005.04.025. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  2. Beshbishy A.M., Batiha G.E.S., Adeyemi O.S., Yokoyama N., Igarashi I. Inhibičné účinky metanolovej Olea europaeaa acetonickej Acacia laeta na rast Babesie a Theilerie. Ázijský pac. J. Trop. Med. 2019; 12:425–434. [GoogleScholar]
  3. Batiha G.E.S., Beshbishy A.A., Tayebwa D.S., Shaheen M.H., Yokoyama N., Igarashi I. Inhibičné účinky syzygium aromaticuma camellia sinensis metanolových extraktov na rast parazitov Babesia a Theileria. Kliešte Tick Borne Dis. 2019; 10:949–958. doi: 10.1016/j.ttbdis.2019.04.016. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  4. Batiha G.E.S., Beshbishy A.A., Adeyemi O.S., Nadwa E., Rashwan E., Yokoyama N., Igarashi I. Bezpečnosť a účinnosť hydroxyurey a eflornitínu proti väčšine krvných parazitov Babesiaa Theileria. PLoS 1. 2020; 15:e0228996. [PMC voľný článok] [PubMed] [ GoogleScholar]
  5. Batiha G.-S., Beshbishy A.M., Alkazmi L.M., Adeyemi O.S., Nadwa E.H., Rashwan E.K., El-Mleeh A., Igarashi I. Analýza plynovej chromatografie a hmotnostnej spektrometrie, fytochemikálneho skríningu a antiprotozoálnych účinkov metanolovej trikolóry Violaa acetonických extraktov Laurus nobilis. BMC Komplement. Altern. Med. 2020 doi: 10.1186/s12906-020-2848-2. v tlači. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  6. Batiha G.E.S., Beshbishy A.M., Tayebwa D.S., Adeyemi O.S., Shaheen H., Yokoyama N., Igarashi I. Hodnotenie inhibičného účinku ivermektínu na rast parazitov Babesiaa Theileria in vitro a in vivo. Trop. Med. Zdravie. 2019; 47:42. doi: 10.1186/s41182-019-0171-8. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  7. Essawi T., Srour M. Skríning niektorých palestínskych liečivých rastlín na antibakteriálnu aktivitu. J. Ethnopharmacol.2000; 70:343–349. doi: 10.1016/S0378-8741(99)00187-7. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  8. Batiha G.E.S., Beshbishy A.M., Tayebwa D.S., Adeyemi O.S., Shaheen H., Yokoyama N., Igarashi I. Účinky trans-chalkóny a chalkóny 4 hydratujú na rast Babesiea Theileria. PLos Negl. Trop. Dis. 2019; 13:e0007030. doi: 10.1371/journal.pntd.0007030. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  9. Beshbishy A.M., Batiha G.E., Yokoyama N., mikrosféry kyseliny ellagovej obmedzujú rast mikrosféry kyseliny Babesiaa Theileria in vitro a Babesia microti in vivo. Vektory parazitov. 2019; 12:269. doi: 10.1186/s13071-019-3520-x. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  10. Batiha G.E.S., Beshbishy A.A., Tayebwa D.S., Adeyemi O.S., Yokoyama N., Igarashi I. Anti-piroplazmatický potenciál metanolových semien Peganum harmalaa etanolových extraktov z listov Artemisia absinthium. J. Protozool. Res. 2019; 29:8–27. [GoogleScholar]
  11. Batiha G.-S., Beshbishy A.M., Adeyemi O.S., Nadwa E.H., Rashwan E.M., Alkazmi L.M., Elkelish A.A., Igarashi I. Fytochemikálne skríning a antiprotozoálne účinky metanoly Berberis vulgarisa acetonických extraktov Rhus coriaria. Molekuly. 2020; 25:550. doi: 10,3390/molekuly25030550. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  12. Dorman H.J., Deans S.G. Antimikrobiálne látky z rastlín: Antibakteriálna aktivita rastlinných prchavých olejov. J. Appl. Mikrobiol.2000; 88:308–316. doi: 10.1046/j.1365-2672.2000.00969.x. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  13. Batiha G.-S., Alkazmi L.M., Nadwa E.H., Rashwan E.K., Beshbishy A.M. Fyzostigmín: Rastlinný alkaloid izolovaný z Physostigma venenosum: Prehľad farmakokinetiky, farmakologických a toxikologických aktivít. J. Drogová deliv. Ther. 2020; 10:187–190. doi: 10.22270/jddt.v10i1-s.3866. [CrossRef][GoogleScholar]
  14. Bakkali F., Averbeck S., Averbeck D., Idaomar M. Biologické účinky esenciálnych olejov – prehľad. Jedlo Chem. Toxikol.2008; 46:446–475. doi: 10.1016/j.fct.2007.09.106. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  15. Batiha G.-S., Alkazmi L.M., Wasef L.G., Beshbishy A.M., Nadwa E.H., Rashwan E.K. Syzygium aromaticumL. (Myrtaceae): Tradičné použitie, bioaktívne chemické zložky, farmakologické a toxikologické aktivity. Biomolekuly. 2020; 10:202. doi: 10.3390/biom1002020202. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  16. Ayaz E., Alposy H.C. Cesnak (Allium sativum) a tradičná medicína. Turkiye Parazitolojii Derg.2007; 31:145–149. [PubMed] [GoogleScholar]
  17. Badal D.S., Dwivedi A.K., Kumar V., Singh S., Prakash A., Verma S., Kumar J. Vplyv organických hnojov a anorganických hnojív na rast, výnos a jeho pripísajúce znaky cesnaku(Allium sativumL.) J. Farmakogn. Fytochemikálie. 2019; 8:587–590. [GoogleScholar]
  18. Barnes J., Anderson L.A., Phillipson J.D. Herbal Medicines.2. ed. Zväzok 14 Pharmaceutical Press; Londýn, Spojené kráľovstvo: 2002. [GoogleScholar]
  19. Rahman K. Historický pohľad na cesnak a kardiovaskulárne ochorenia. J. Nutr.2001; 131:977S–979S. doi: 10.1093/jn/131.3.977S. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  20. Mathew B., Biju R. Neuroprotektívne účinky cesnaku recenzia. Líbyjský J. Med.2008; 3:23–33. [PMC voľný článok] [PubMed] [ GoogleScholar]
  21. Al-Jaber N.A., Awaad A.S., Moses J.E. Preskúmajte niektoré antioxidačné rastliny rastúce v arabskom svete. J. Saudi Chem. Soc.2011; 15:293–307. doi: 10.1016/j.jscs.2011.07.004. [CrossRef] [GoogleScholar]
  22. Wanwimolruk S., Prachayasittikul V. Enzým Cytochróm P450 sprostredkovaný bylinnými liekovými interakciami (časť 1) EXCLI J.2014; 13:347–391. [PMC voľný článok] [PubMed] [ GoogleScholar]
  23. Slusarenko A.J., Patel A., Portz D. Kontrola chorôb rastlín prírodnými produktmi: alicín z cesnaku ako prípadová štúdia. Eur. J. Plant Pathol.2008; 121:313. doi: 10.1007/s10658-007-9232-7. [CrossRef] [GoogleScholar]
  24. Rahman M.S. Allicín a ďalšie funkčné aktívne zložky cesnaku: Zdravotné prínosy a biologická dostupnosť. Int. J. Food Prop.2007; 10:245–268. doi: 10.1080/10942910601113327. [CrossRef] [GoogleScholar]
  25. Kaye A.D., De Witt B.J., Anwar M., Smith D.E., Feng C.J., Kadowitz P.J., Nossaman B.D. Analýza odpovedí cesnakových derivátov v pľúcnom cievnom lôžku potkana. J. Appl. Fyzioterapeut.2000; 89:353–358. doi: 10.1152/jappl.2000.89.1.353. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  26. Lawson L.D., Gardner C.D. Zloženie, stabilita a biologická dostupnosť cesnakových výrobkov používaných v klinickom skúšaní. J. Agric. Food Chem.2005; 53:6254–6261. doi: 10.1021/jf050536+. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  27. Rishton G.M. Prírodné produkty ako robustný zdroj nových liekov a drog vedie: minulé úspechy a súčasné problémy. Am. J. Kardiol.2008; 101:S43–S49. doi: 10.1016/j.amjcard.2008.02.007. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  28. Batiha G.E.S., Beshbishy A.A., Tayebwa D.S., Shaheen M.H., Yokoyama N., Igarashi I. Inhibičné účinky kôry Uncaria tomentosa,myrtus communis roots, Origanum vulgare listy a Cuminum cyminum seeds extrakty proti rastu Babesia a Theileria in vitro. Jpn. J. Vet. Parasitol. 2018; 17:1–13. [GoogleScholar]
  29. Sobolewska D., Podolak I., Makowska-Wąs J. Allium ursinum: Botanický, fytochemikálový a farmakologický prehľad. Fytochemikálie. rev. 2015; 14:81–97. doi: 10.1007/s11101-013-9334-0. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  30. Al-Snafi A. Farmakologické účinky druhov Alliumpestovaných v Iraku. Prehľad. Int. J. Pharm. Health Care Res. 2013; 1:132–147. [GoogleScholar]
  31. Zeng Y., Li Y., Yang J., Pu X., Du J., Yang X., Yang T., Yang S. Terapeutická úloha funkčných zložiek v Alliums pre preventívne chronické ochorenia u človeka. Evid. Na základe doplnku. Altern. Med.2017; 2017:9402849. doi: 10.1155/2017/9402849. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  32. Souza G.A., Ebaid G.X., Seiva F.R., Rocha K.H., Galhardi C.M., Mani F., Novelli E.L. N-acetylcystein a zlúčenina rastliny Alliumzlepšuje obezitu vyvolanú vysokým sacharózou a súvisiace účinky. Evid. Na základe doplnku. Altern. Med. 2011; 2011:643269. doi: 10.1093/ecam/nen070. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  33. Asdaq S.M.B., Inamdar M.N. Farmakodynamické a farmakokinetické interakcie propranololu s cesnakom (Allium sativum) u potkanov. Evid. Na základe doplnku. Altern. Med.2011; 2011:824042. doi: 10.1093/ecam/neq076. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  34. Tran G.B., Dam S.M., Le N.T.T. Ameliorácia jediného strúčikového čierneho cesnakového vdychového extraktu na dyslipidémii a hepatitíde u chronickej tetrachlórmetánom intoxikovaných švajčiarskych albínskych myší. Int. J. Hepatol.2018; 2018:9383950. doi: 10.1155/2018/9383950. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  35. Liu Y., Yan J., Han X., Hu W. Zmes odvodená od cesnaku S-allylmercaptocysteine (SAMC) je aktívna proti anaplastickej bunkovej línii rakoviny štítnej žľazy 8305C (HPACC) Technol. Health Care.2015; 23:S89–S93. doi: 10.3233/thc-150936. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  36. Cao X., Cao L., Ding L., Bian J.S. Nová nádej na zničujúcu chorobu: sírovodík pri Parkinsonovej chorobe. Mol. Neurobiol.2017; 55:3789–3799. doi: 10.1007/s12035-017-0617-0. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  37. Miron T., Rabinkov A., Mirelman D., Wilchek M., Weiner L. Spôsob účinku alicínu: Jeho pripravená priepustnosť prostredníctvom fosfolipidových membrán môže prispieť k jeho biologickej aktivite. Biočim. Biofyzik. Acta. 2000; 1463:20–30. doi: 10.1016/S0005-2736(99)00174-1. [PubMed][CrossRef] [GoogleScholar]
  38. Borlinghaus J., Albrecht F., Gruhlke M.C., Nwachukwu I.D., Slusarenko A.J. Allicín: Chémia a biologické vlastnosti. Molekuly.2014; 19:12591–12618. doi: 10,3390/molekuly190812591. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  39. Šimon L.J., Rabinkov A., Shin I., Miron T., Mirelman D., Wilchek M., Frolow F. Dve štruktúry aliinázy z Allium sativumL.: Apo forma a ternary komplex s aminoakrylátovou reakciou medziproduktom kovalentne viazaným na PLP kofaktor. J. Mol. Biol. 2007; 366:611–625. doi: 10.1016/j.jmb.2006.11.041. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  40. De Rooij B.M., Boogaard P.J., Rijksen D.A., Commandeur J.N., Vermeulen N.P. Vylučovanie N-acetyl-S-alyl-L-cysteínu močom po konzumácii cesnaku ľudskými dobrovoľníkmi. Toxikol.1996; 70:635–639. doi: 10.1007/s002040050322. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  41. Freeman F., Kodera Y. Cesnaková chémia: Stabilita S-(2-propenyl)-2-propén-1-sulfinothioát (Allicín) v krvi, rozpúšťadlách a simulovaných fyziologických tekutinách. J. Agric. Food Chem.1995; 43:2332–2338. doi: 10.1021/jf00057a004. [CrossRef] [GoogleScholar]
  42. Ilić D.P., Stojanović S., Najman S., Nikolić V.D., Stanojević L.P., Tačić A., Nikolić L.B. Biologické hodnotenie syntetizovaných alicínu a jeho transformačných produktov získaných mikrovlnkami v metanole: Antioxidačná aktivita a účinok na rast buniek. Biotechnol. Biotechnol. Vybaviť.2015; 29:189–194. doi: 10.1080/13102818.2014.994267. [PMC voľný článok] [PubMed] [CrossRef] [ GoogleScholar]
  43. Thomson M., Ali M. Garlic [Allium sativum]: Prehľad jeho potenciálneho použitia ako protirakovinového činidla. Curr. Ciele v oblasti liekov proti rakovine. 2003; 3:67–81. doi: 10.2174/1568009033333736. [PubMed][CrossRef] [GoogleScholar]
  44. Kuda T., Iwai A., Yano T. Účinok červenej papriky Capsicum annuumvar. conoides a cesnak Allium sativum na plazmatické hladiny lipidov a cecal mikroflora u myší kŕmených hovädzím lojom. Jedlo Chem. Toxikol. 2004; 42:1695–1700. doi: 10.1016/j.fct.2004.06.007. [PubMed] [CrossRef] [GoogleScholar]
  45. Tesfaye A., Mengesha W. Tradičné použitie, fytochemikária a farmakologické vlastnosti cesnaku(Allium Sativum) a jeho biologických aktívnych zlúčenín. Int. J. Sci. Res. Eng. Technol.2015; 1:142–148. [GoogleScholar]
  46. Rahman K., Lowe G.M. Garlic and cardiovascular disease: A critical review. J. Nutr. 2006;136:736s–740s. doi: 10.1093/jn/136.3.736S. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  47. Davis S.R. An overview of the antifungal properties of allicin and its breakdown products-the possibility of a safe and effective antifungal prophylactic. Mycoses. 2005;48:95–100. doi: 10.1111/j.1439-0507.2004.01076.x. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  48. Ross Z.M., O’Gara E.A., Hill D.J., Sleightholme H.V., Maslin D.J. Antimicrobial properties of garlic oil against human enteric bacteria: Evaluation of methodologies and comparisons with garlic oil sulfides and garlic powder. Appl. Environ. Microbiol. 2001;67:475–480. doi: 10.1128/AEM.67.1.475-480.2001. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  49. Cutler R., Wilson P. Antibacterial activity of a new, stable, aqueous extract of allicin against methicillin-resistant Staphylococcus aureus. Br. J. Biomed. Sci. 2004;61:71–74. doi: 10.1080/09674845.2004.11732646. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  50. Wallock-Richards D., Doherty C.J., Doherty L., Clarke D.J., Place M., Govan J.R., Campopiano D.J. Garlic revisited: Antimicrobial activity of allicin-containing garlic extracts against Burkholderia cepacia complex. PLoS ONE. 2014;9:e112726. doi: 10.1371/journal.pone.0112726. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  51. Mikaili P., Maadirad S., Moloudizargari M., Aghajanshakeri S., Sarahroodi S. Therapeutic uses and pharmacological properties of garlic, shallot, and their biologically active compounds. Iran. J. Basic Med. Sci. 2013;16:1031–1048. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  52. Meriga B., Mopuri R., MuraliKrishna T. Insecticidal, antimicrobial and antioxidant activities of bulb extracts of Allium sativum. Asian Pac. J. Trop. Med. 2012;5:391–395. doi: 10.1016/S1995-7645(12)60065-0. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  53. Shokrzadeh M., Ebadi A.G. Antibacterial effect of garlic (Allium sativumL.) on Staphylococcus aureus. Pak. J. Biol. Sci. 2006;9:1577–1579. [Google Scholar]
  54. Gruhlke M.C., Nwachwukwu I., Arbach M., Anwar A., Noll U., Slusarenko A.J. Allicin from garlic, effective in controlling several plant diseases, is a reactive sulfur species (RSS) that pushes cells into apoptosis; Proceedings of the Modern fungicides and antifungal compounds VI. 16th International Reinhardsbrunn Symposium; Friedrichroda, Germany. 25–29 April 2010. [Google Scholar]
  55. Pârvu M., Moţ C.A., Pârvu A.E., Mircea C., Stoeber L., Roşca-Casian O., Ţigu A.B. Allium sativumextract chemical composition, antioxidant activity and antifungal effect against Meyerozyma guilliermondii and Rhodotorula mucilaginosa causing onychomycosis. Molecules. 2019;24:3958. doi: 10.3390/molecules24213958. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  56. Fufa B. Anti-bacterial and anti-fungal properties of garlic extract (Allium sativum): A review. Microbiol. Res. J. Int. 2019;28:1–5. doi: 10.9734/mrji/2019/v28i330133. [CrossRef] [Google Scholar]
  57. Pai S.T., Platt M.W. Antifungal effects of Allium sativum(garlic) extract against the Aspergillus species involved in otomycosis. Lett. Appl. Microbiol. 1995;20:14–18. doi: 10.1111/j.1472-765X.1995.tb00397.x. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  58. Zhen H., Fang F., Ye D.Y., Shu S.N., Zhou Y.F., Dong Y.S., Nie X.C., Li G. Experimental study on the action of allitridin against human cytomegalovirus in vitro: Inhibitory effects on immediate-early genes. Antiviral Res. 2006;72:68–74. doi: 10.1016/j.antiviral.2006.03.017. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  59. Abdel-Ghaffar F., Semmler M., Al-Rasheid K.A., Strassen B., Fischer K., Aksu G., Klimpel S., Mehlhorn H. The effects of different plant extracts on intestinal cestodes and on trematodes. Parasitol. Res. 2011;108:979–984. doi: 10.1007/s00436-010-2167-5. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  60. Abdel-Hafeez E.H., Ahmad A.K., Kamal A.M., Abdellatif M.Z., Abdelgelil N.H. In vivo antiprotozoan effects of garlic (Allium sativum) and ginger (Zingiber officinale) extracts on experimentally infected mice with Blastocystisspp. Parasitol. Res. 2015;114:3439–3444. doi: 10.1007/s00436-015-4569-x. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  61. Gallwitz H., Bonse S., Martinez-Cruz A., Schlichting I., Schumacher K., Krauth-Siegel R.L. Ajoene is an inhibitor and subversive substrate of human glutathione reductase and Trypanosoma cruzitrypanothione reductase: Crystallographic, kinetic, and spectroscopic studies. J. Med. Chem. 1999;42:364–372. doi: 10.1021/jm980471k. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  62. Hazaa I.K.K., Al-Taai N.A., Khalil N.K., Zakri A.M.M. Efficacy of garlic and onion oils on murin experimental Cryptosporidium parvuminfection. Al-Anbar J. Vet. Sci. 2016;9:69–74. [Google Scholar]
  63. Gruhlke M.C., Nicco C., Batteux F., Slusarenko A.J. The effects of allicin, a reactive sulfur species from garlic, on a selection of mammalian cell lines. Antioxidants. 2016;6:1. doi: 10.3390/antiox6010001. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  64. Sawai T., Itoh Y., Ozaki H., Isoda N., Okamoto K., Kashima Y., Kawaoka Y., Takeuchi Y., Kida H., Ogasawara K. Induction of cytotoxic T-lymphocyte and antibody responses against highly pathogenic avian influenza virus infection in mice by inoculation of a pathogenic H5N1 influenza virus particles inactivated with formalin. Immunology. 2008;124:155–165. doi: 10.1111/j.1365-2567.2007.02745.x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  65. Jang H.J., Lee H.J., Yoon D.K., Ji D.S., Kim J.H., Lee C.H. Antioxidant and antimicrobial activities of fresh garlic and aged garlic by-products extracted with different solvents. Food Sci. Biotechnol. 2017;27:219–225. doi: 10.1007/s10068-017-0246-4. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  66. Liu J., Guo W., Yang M.L., Liu L.X., Huang S.X., Tao L., Zhang F., Liu Y.S. Investigation of the dynamic changes in the chemical constituents of Chinese “laba” garlic during traditional processing. RSC Adv. 2018;8:41872–41883. doi: 10.1039/C8RA09657K. [CrossRef] [Google Scholar]
  67. Chen Y., Sun J., Dou C., Li N., Kang F., Wang Y., Cao Z., Yang X., Dong S. Alliin attenuated RANKL-induced osteoclastogenesis by scavenging reactive oxygen species through inhibiting Nox1. Int. J. Mol. Sci. 2016;17:1516. doi: 10.3390/ijms17091516. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  68. Shang A., Cao S.Y., Xu X.Y., Gan R.Y., Tang G.Y., Corke H., Mavumengwana V., Li H.B. Bioactive compounds and biological functions of garlic (Allium sativumL.) Foods. 2019;8:246. doi: 10.3390/foods8070246. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  69. Abdel-Daim M.M., Shaheen H.M., Abushouk A.I., Toraih E.A., Fawzy M.S., Alansari W.S., Aleya L., Bungau S. Thymoquinone and diallyl sulfide protect against fipronil-induced oxidative injury in rats. Environ. Sci. Pollut. Res Int. 2018;25:23909–23916. doi: 10.1007/s11356-018-2386-3. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  70. Ahmad T.A., El-Sayed B.A., El-Sayed L.H. Development of immunization trials against Eimeria spp. Trials Vaccinol. 2016;5:38–47. doi: 10.1016/j.trivac.2016.02.001. [CrossRef] [Google Scholar]
  71. Hobauer R., Frass M., Gmeiner B., Kaye A.D., Frost E.A. Garlic extract (Allium sativum) reduces migration of neutrophils through endothelial cell monolayers. Middle East J. Anaesthesiol. 2000;15:649–658. [PubMed] [Google Scholar]
  72. Gu X., Wu H., Fu P. Allicin attenuates inflammation and suppresses HLA-B27 protein expression in ankylosing spondylitis mice. BioMed Res. Int. 2013;2013:171573. doi: 10.1155/2013/171573. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  73. Jeong Y.Y., Ryu J.H., Shin J.H., Kang M.J., Kang J.R., Han J., Kang D. Comparison of anti-Oxidant and anti-Inflammatory effects between fresh and aged black garlic extracts. Molecules. 2016;21:430. doi: 10.3390/molecules21040430. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  74. You B.R., Yoo J.M., Baek S.Y., Kim M.R. Anti-inflammatory effect of aged black garlic on 12-O-tetradecanoylphorbol-13-acetate-induced dermatitis in mice. Nutr. Res. Pract. 2019;13:189–195. doi: 10.4162/nrp.2019.13.3.189. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  75. Sela U.R., Ganor S., Hecht I., Brill A., Miron T., Rabinkov A., Wilchek M., Mirelman D., Lider O., Hershkoviz R. Allicin inhibits SDF-1α-induced T cell interactions with fibronectin and endothelial cells by down-regulating cytoskeleton rearrangement, Pyk-2 phosphorylation and VLA-4 expression. Immunology. 2004;111:391–399. doi: 10.1111/j.0019-2805.2004.01841.x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  76. Abdel-Daim M.M., Abushouk A.I., Bungău S.G., Bin-Jumah M., El-Kott A.F., Shati A.A., Aleya L., Alkahtani S. Protective effects of thymoquinone and diallyl sulphide against malathion-induced toxicity in rats. Environ. Sci. Pollut. Res. 2020:1–8. doi: 10.1007/s11356-019-07580-y. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  77. Jin P., Kim J.A., Choi D.Y., Lee Y.J., Jung H.S., Hong J.T. Anti-inflammatory and anti-amyloidogenic effects of a small molecule, 2,4-bis(p-hydroxyphenyl)-2-butenal in Tg2576 Alzheimer’s disease mice model. J. Neuroinflamm. 2013;10:767. doi: 10.1186/1742-2094-10-2. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  78. Li Z., Le W., Cui Z. A novel therapeutic anticancer property of raw garlic extract via injection but not ingestion. Cell Death Discov. 2018;4:108. doi: 10.1038/s41420-018-0122-x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  79. Chhabria S.V., Akbarsha M.A., Li A.P., Kharkar P.S., Desai K.B. In situ allicin generation using targeted alliinase delivery for inhibition of MIA PaCa-2 cells via epigenetic changes, oxidative stress and cyclin-dependent kinase inhibitor (CDKI) expression. Apoptosis. 2015;20:1388–1409. doi: 10.1007/s10495-015-1159-4. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  80. Zhang X., Zhu Y., Duan W., Feng C., He X. Allicin induces apoptosis of the MGC-803 human gastric carcinoma cell line through the p38 mitogen-activated protein kinase/caspase-3 signaling pathway. Mol. Med. Rep. 2015;11:2755–2760. doi: 10.3892/mmr.2014.3109. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  81. Prager-Khoutorsky M., Goncharov I., Rabinkov A., Mirelman D., Geiger B., Bershadsky A.D. Allicin inhibits cell polarization, migration and division via its direct effect on microtubules. Cell Motil. Cytoskelet. 2007;64:321–337. doi: 10.1002/cm.20185. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  82. Rana S.V., Pal R., Vaiphei K., Sharma S.K., Ola R.P. Garlic in health and disease. Nutr. Res. Rev. 2011;24:60–71. doi: 10.1017/S0954422410000338. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  83. Iciek M., Kwiecień I., Chwatko G., Sokołowska-Jeżewicz M., Kowalczyk-Pachel D., Rokita H. The effects of garlic-derived sulfur compounds on cell proliferation, caspase 3 activity, thiol levels and anaerobic sulfur metabolism in human hepatoblastoma HepG2 cells. Cell Biochem. Funct. 2012;30:198–204. doi: 10.1002/cbf.1835. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  84. Singh V., Belloir C., Siess M.H., Le Bon A.M. Inhibition of carcinogen-induced DNA damage in rat liver and colon by garlic powders with varying alliin content. Nutr. Cancer. 2006;55:178–184. doi: 10.1207/s15327914nc5502_9. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  85. Fleischauer A.T., Arab L. Garlic and cancer: A critical review of the epidemiologic literature. J. Nutr. 2001;131:1032s–1040s. doi: 10.1093/jn/131.3.1032S. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  86. Piscitelli S.C., Burstein A.H., Welden N., Gallicano K.D., Falloon J. The effect of garlic supplements on the pharmacokinetics of saquinavir. Clin. Infect. Dis. 2002;34:234–238. doi: 10.1086/324351. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  87. Bayan L., Koulivand P.H., Gorji A. Garlic: A review of potential therapeutic effects. Avicenna J. Phytomed. 2014;4:1–14. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  88. VinayKumar D.K. Robbins Basic Pathology/[Edited by] Vinay Kumar, Ramzi S. Cotran, Stanley L. Robbins; with Illustrations by James A. Perkins.Saunders; Philadelphia, PA, USA: 2003. [Google Scholar]
  89. Dall’Acqua S., Maggi F., Minesso P., Salvagno M., Papa F., Vittori S., Innocenti G. Identification of non-alkaloid acetylcholinesterase inhibitors from Ferulago campestris (Besser) Grecescu (Apiaceae) Fitoterapia. 2010;81:1208–1212. doi: 10.1016/j.fitote.2010.08.003. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  90. Lu S.H., Wu J.W., Liu H.L., Zhao J.H., Liu K.T., Chuang C.K., Lin H.Y., Tsai W.B., Ho Y. The discovery of potential acetylcholinesterase inhibitors: A combination of pharmacophore modeling, virtual screening, and molecular docking studies. J. Biomed. Sci. 2011;18:8. doi: 10.1186/1423-0127-18-8. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  91. Akinyemi A.J., Lekan Faboya A.P., Awonegan I.O., Anadozie S., Oluwasola T.A. Antioxidant and anti-Acetylcholinesterase activities of essential oils from garlic (Allium sativum) Bulbs. Int. J. Plant Res. 2018;31 doi: 10.4172/2229-4473.1000397. [CrossRef] [Google Scholar]
  92. Singh P., Shukla R., Prakash B., Kumar A., Singh S., Mishra P.K., Dubey N.K. Chemical profile, antifungal, antiaflatoxigenic and antioxidant activity of Citrus maximaBurm. and Citrus sinensis (L.) Osbeck essential oils and their cyclic monoterpene, DL-limonene. Food Chem. Toxicol. 2010;48:1734–1740. doi: 10.1016/j.fct.2010.04.001. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  93. Borek C. Garlic reduces dementia and heart-disease risk. J. Nutr. 2006;136:810S–812S. doi: 10.1093/jn/136.3.810S. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  94. Jackson R., McNeil B., Taylor C., Holl G., Ruff D., Gwebu E. Effect of aged garlic extract on human recombinant caspace-3 activity. J. Ala. Acad. Sci. 2003;74:121–122. [Google Scholar]
  95. Mbyirukira G., Gwebu E.T. Aged garlic extract protects serum-deprived PC12 cells from apoptosis. J. Ala. Acad. Sci. 2003;74:127–128. [Google Scholar]
  96. Haider S., Naz N., Khaliq S., Perveen T., Haleem D.J. Repeated administration of fresh garlic increases memory retention in rats. J. Med. Food. 2008;11:675–679. doi: 10.1089/jmf.2006.0229. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  97. Mukherjee D., Banerjee S. Learning and memory promoting effects of crude garlic extract. Indian J. Exp. Biol. 2013;51:1094–1100. [PubMed] [Google Scholar]
  98. Kumar S. Dual inhibition of acetylcholinesterase and butyrylcholinesterase enzymes by allicin. Indian J. Pharmacol. 2015;47:444–446. doi: 10.4103/0253-7613.161274. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  99. Hogan D.B. Progress update: Pharmacological treatment of Alzheimer’s disease. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 2007;3:569–578. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  100. Schmitt B., Bernhardt T., Moeller H.J., Heuser I., Frölich L. Combination therapy in Alzheimer’s disease. CNS Drugs. 2004;18:827–844. doi: 10.2165/00023210-200418130-00001. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  101. Weggen S., Eriksen J.L., Das P., Sagi S.A., Wang R., Pietrzik C.U., Findlay K.A., Smith T.E., Murphy M.P., Bulter T., et al. A subset of NSAIDs lower amyloidogenic Aβ42 independently of cyclooxygenase activity. Nature. 2001;414:212. doi: 10.1038/35102591. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  102. Millard C.B., Shnyrov V.L., Newstead S., Shin I., Roth E., Silman I., Weiner L. Stabilization of a metastable state of Torpedo californica acetylcholinesterase by chemical chaperones. Protein Sci. 2003;12:2337–2347. doi: 10.1110/ps.03110703. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  103. Inglis F. The tolerability and safety of cholinesterase inhibitors in the treatment of dementia. Int. J. Clin. Pract. Suppl. 2002;127:45–63. [PubMed] [Google Scholar]
  104. Jann M.W., Shirley K.L., Small G.W. Clinical pharmacokinetics and pharmacodynamics of cholinesterase inhibitors. Clin. Pharmacokinet. 2002;41:719–739. doi: 10.2165/00003088-200241100-00003. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  105. Liu S.G., Ren P.Y., Wang G.Y., Yao S.X., He X.J. Allicin protects spinal cord neurons from Glutamate-induced oxidative stress through regulating the heat shock protein 70/inducible nitric oxide synthase pathway. Food Funct. 2015;6:321–330. doi: 10.1039/C4FO00761A. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  106. Hosseini A., Hosseinzadeh H. A review on the effects of Allium sativum(Garlic) in metabolic syndrome. J. Endocrinol. Investig. 2015;38:1147–1157. doi: 10.1007/s40618-015-0313-8. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  107. Qidwai W., Ashfaq T. Role of garlic usage in cardiovascular disease prevention: An evidence-based approach. Evid. Based Complement. Altern. Med. 2013;2013:125649. doi: 10.1155/2013/125649. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  108. Iweala E.E., Akubugwo E.I., Okeke C.U. Effect of ethanolic extracts of Allium sativumLinn. Liliaceae on serum cholesterol and blood sugar levels of alibino rabbits. Plant Prod. Res. J. 2005;9:14–18. [Google Scholar]
  109. Campbell J.H., Efendy J.L., Smith N.J., Campbell G.R. Molecular basis by which garlic suppresses atherosclerosis. J. Nutr. 2001;131:1006S–1009S. doi: 10.1093/jn/131.3.1006S. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  110. Sobenin I.A., Nedosugova L.V., Filatova L.V., Balabolkin M.I., Gorchakova T.V., Orekhov A.N. Metabolic effects of time-released garlic powder tablets in type 2 diabetes mellitus: The results of double-blinded placebo-controlled study. Acta Diabetol. 2008;45:1–6. doi: 10.1007/s00592-007-0011-x. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  111. Sobenin I.A., Pryanishnikov V.V., Kunnova L.M., Rabinovich Y.A., Martirosyan D.M., Orekhov A.N. The effects of time-released garlic powder tablets on multifunctional cardiovascular risk in patients with coronary artery disease. Lipids Health Dis. 2010;9:119. doi: 10.1186/1476-511X-9-119. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  112. Ashraf R., Aamir K., Shaikh A.R., Ahmed T. Effects of garlic on dyslipidemia in patients with type 2 diabetes mellitus. J. Ayub. Med. Coll. Abbottabad. 2005;17:60–64. [PubMed] [Google Scholar]
  113. Patel D.K., Prasad S.K., Kumar R., Hemalatha S. An overview on antidiabetic medicinal plants having insulin mimetic property. Asian Pac. J. Trop. Biomed. 2012;2:320–330. doi: 10.1016/S2221-1691(12)60032-X. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  114. Faroughi F., Mohammad-Alizadeh Charandabi S., Javadzadeh Y., Mirghafourvand M. Effects of garlic pill on blood glucose level in borderline gestational diabetes mellitus: A triple blind, randomized clinical trial. Iran. Red. Crescent Med. J. 2018;20:e60675. doi: 10.5812/ircmj.60675. [CrossRef] [Google Scholar]
  115. Zhai B., Zhang C., Sheng Y., Zhao C., He X., Xu W., Huang K., Luo Y. Hypoglycemic and hypolipidemic effect of S-allyl-cysteine sulfoxide (alliin) in DIO mice. Sci. Rep. 2018;8:3527. doi: 10.1038/s41598-018-21421-x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  116. Lee M.S., Kim I.H., Kim C.T., Kim Y. Reduction of body weight by dietary garlic is associated with an increase in uncoupling protein mRNA expression and activation of AMP-activated protein kinase in diet-induced obese mice. J. Nutr. 2011;141:1947–1953. doi: 10.3945/jn.111.146050. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  117. Han C.Y., Ki S.H., Kim Y.W., Noh K., Lee da Y., Kang B., Ryu J.H., Jeon R., Kim E.H., Hwang S.J., et al. Ajoene, a stable garlic by-product, inhibits high fat diet-induced hepatic steatosis and oxidative injury through LKB1-dependent AMPK activation. Antioxid. Redox Signal. 2011;14:187–202. doi: 10.1089/ars.2010.3190. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  118. Keophiphath M., Priem F., Jacquemond-Collet I., Clément K., Lacasa D. 1,2-Vinyldithiin from garlic inhibits differentiation and inflammation of human preadipocytes. J. Nutr. 2009;139:2055–2060. doi: 10.3945/jn.109.105452. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  119. Varshney R., Budoff M.J. Garlic and Heart Disease. J. Nutr. 2016;146:416S–421S. doi: 10.3945/jn.114.202333. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  120. Drobiova H., Thomson M., Al-Qattan K., Peltonen-Shalaby R., Al-Amin Z., Ali M. Garlic increases antioxidant levels in diabetic and hypertensive rats determined by a modified peroxidase method. Evid. Based Complement. Altern. Med. 2011;2011:703049. doi: 10.1093/ecam/nep011. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  121. Sobenin I., Andrianova I., Ionova V., Karagodin V., Orekhov A. Anti-aggregatory and fibrinolytic effects of time-released garlic powder tablets. Med. Health Sci. J. 2012;10:47–51. doi: 10.15208/mhsj.2012.9. [CrossRef] [Google Scholar]
  122. Dubey H., Singh A., Patole A.M., Tenpe C.R. Antihypertensive effect of allicin in dexamethasone-induced hypertensive rats. Integr. Med. Res. 2017;6:60–65. doi: 10.1016/j.imr.2016.12.002. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  123. Ried K., Fakler P. Potential of garlic (Allium sativum) in lowering high blood pressure: Mechanisms of action and clinical relevance. Integr. Blood Press. Control. 2014;7:71–82. doi: 10.2147/IBPC.S51434. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  124. Rahman K., Lowe G.M., Smith S. Aged garlic extract inhibits human platelet aggregation by altering intracellular signaling and platelet shape change. J. Nutr. 2016;146:410S–415S. doi: 10.3945/jn.114.202408. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  125. Tattelman E. Health effects of garlic. Am. Fam. Physician. 2005;72:103–106. [PubMed] [Google Scholar]
  126. Asdaq S.M.B., Inamdar M.N. The potential benefits of a garlic and hydrochlorothiazide combination as antihypertensive and cardioprotective in rats. J. Nat. Med. 2011;65:81–88. doi: 10.1007/s11418-010-0467-9. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  127. Piasek A., Bartoszek A., Namiesnik J. Phytochemicals that counteract the cardiotoxic side effects of cancer chemotherapy. Postepy Hig. Med. Dosw. 2009;63:142–158. [PubMed] [Google Scholar]
  128. Salgado B., Monteiro L., Rocha N. Allium species poisoning in dogs and cats. J. Venom. Anim. Toxins Incl. Trop. Dis. 2011;17:4–11. doi: 10.1590/S1678-91992011000100002. [CrossRef] [Google Scholar]
  129. Lee L.S., Andrade A.S., Flexner C. Interactions between natural health products and antiretroviral drugs: Pharmacokinetic and pharmacodynamic effects. Clin. Infect. Dis. 2006;43:1052–1059. doi: 10.1086/507894. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  130. Borrelli F., Capasso R., Izzo A.A. Garlic (Allium sativumL.): Adverse effects and drug interactions in humans. Mol. Nutr. Food Res. 2007;51:1386–1397. doi: 10.1002/mnfr.200700072. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  131. Chen K., Xie K., Liu Z., Nakasone Y., Sakao K., Hossain A., Hou D.X. Preventive effects and mechanisms of garlic on dyslipidemia and gut microbiome dysbiosis. Nutrients. 2019;11:1225. doi: 10.3390/nu11061225. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  132. Yuncu M., Eralp A., Celik A. Effect of aged garlic extract against methotrexate-induced damage to the small intestine in rats. Phytother. Res. 2006;20:504–510. doi: 10.1002/ptr.1896. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  133. Almogren A., Shakoor Z., Adam M.H. Garlic and onion sensitization among Saudi patients screened for food allergy: A hospital-based study. Afr. Health Sci. 2013;13:689–693. doi: 10.4314/ahs.v13i3.24. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  134. Mohammadi A., Vafaei S.A., Moradi M.N., Ahmadi M., Pourjafar M., Oshaghi E.A. Combination of ezetimibe and garlic reduces serum lipids and intestinal niemann-pick C1-like 1 expression more effectively in hypercholesterolemic mice. Avicenna J. Med. Biochem. 2015;3:e23205. doi: 10.17795/ajmb-23205. [CrossRef] [Google Scholar]
  135. Liu M.Z., Zhang Y.L., Zeng M.Z., He F.Z., Luo Z.Y., Luo J.Q., Wen J.G., Chen X.P., Zhou H.H., Zhang W. Pharmacogenomics and herb-drug interactions: Merge of future and tradition. Evid. Based Complement. Altern. Med. 2015;2015:321091. doi: 10.1155/2015/321091. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  136. Badr G.M., Arafa N.S. Synergetic effect of aged garlic extract and methotrexate on rheumatoid arthritis induced by collagen in male albino rats. Indian J. Exp. Biol. 2020;58:33–38. [Google Scholar]
  137. Ismail R.M., Saleh A.H.A., Ali K.S. GC-MS analysis and antibacterial activity of garlic extract with antibiotic. J. Med. Plants Stud. 2020;8:26–30. [Google Scholar]
  138. Vathsala P.G., Murthy P.K. Immunomodulatory and antiparasitic effects of garlic–arteether combination via nitric oxide pathway in Plasmodium berghei-infected mice. J. Parasit. Dis. 2019:49–61. doi: 10.1007/s12639-019-01160-0. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  139. Beshbishy A.M., Batiha G.E.-S., Alkazmi L., Nadwa E., Rashwan E., Abdeen A., Yokoyama N., Igarashi I. Therapeutic effects of atranorin towards the proliferation of Babesiaand Theileria parasites. Pathogen. 2020;9:127. doi: 10.3390/pathogens9020127. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  140. Ademiluyi AO, Oboh G, Owoloye TR, Agbebi OJ. 2013. Modulačné účinky potravinového zaradenia cesnaku (Allium sativum) na hepatotoxicitu a oxidačný stres u potkanov vyvolané gentamycínom. Asian Pac J Trop Biomed, 3: 470-475.
  141. Adetumbi M, Javor GT, Lau BH. 1986. Allium sativum (cesnak) inhibuje syntézu lipidov Candida albicans. Antimicrob Agents Chemother, 30: 499-501.

143. Adler BB, Beuchat LR. 2002. Smrť Salmonella, Escherichia coli 0157: H7 a Listeria monocytogenes v cesnakovom masle ovplyvnená teplotou                                                          skladovania. J Food Prot, 65: 1976-1980.

  1. Allison GL, Lowe GM, Rahman K. 2012. Starší cesnakový extrakt inhibuje aktiváciu krvných doštičiek zvýšením intracelulárneho cAMP a znížením interakcie receptora GPIIb / IIIa s fibrinogénom. Life Sci, 91: 1275-1280.
  2. Amagase H, Milner JA. 1993. Vplyv rôznych zdrojov cesnaku a ich zložiek na väzbu 7,12-dimetylbenz [a] antracénu na DNA prsných buniek. Carcinogenesis, 14: 1627-1631.
  3. Ashraf R, Aamir K, Shaikh AR, Ahmed T. 2005. Účinky cesnaku na dyslipidémiu u pacientov s diabetes mellitus 2. typu. J Ayub Med Coll Abbottabad, 17: 60-64.
  4. Auer W, Eiber A, Hertkom E, Kohrle U, Lenz A, Mader F, Merx W, Otto G, Schmid-Oto B, Benheim H. 1989. Hypertonie a Hyperlipidamie: In leichterenauch Knoblauch. Der Allgemeinarzi, 3: 205-208.
  5. Auer W, Eiber A, Hertkorn E, Hoehfeld E, Koehrle U, Lorenz A, Mader F, Merx W, Otto G, Schmid-Otto B a kol. 1990. Hypertenzia a hyperlipidémia: v miernych prípadoch pomáha cesnak. Br J Clin Pract Suppl, 69: 3-6. Avicenna A. 1988.
  6. Al Qanoon Fil Tib. Preložil Sharafkandi, S. Soroosh Press, IV zv., PP.122-178, Teherán, Irán. Bayan a kol. AJP, roč. 4, No. 1, Jan-Feb 2014 10
  7. Aviello G, Abenavoli L, Borrelli F, Capasso R, Izzo AA, Lembo F, Romano B, Capasso F. 2009. Cesnak: empirizmus alebo veda? Nat Prod Commun, 4: 1785-1796.
  8. Bakhshi M, Taheri JB, Shabestari SB, Tanik A, Pahlevan R. 2012. Porovnanie terapeutického účinku vodného extraktu z cesnaku a nystatínovej ústnej vody na stomatitídu zubnej protézy. Gerodontology, 29: e680-684.
  9. Banejee SK, Maulik SK. 2002. Účinok cesnaku na kardiovaskulárne poruchy:prehľad. Nutr.J,1:4.
  10. Bordia A, Verma SK, Srivastava KC. 1989. Účinok cesnaku (Allium sativum) na lipidy v krvi, hladinu cukru v krvi, fibrinogén a fibrinolytickú aktivitu u pacientov s ochorením koronárnych artérií. Prostaglandíny Leukot Essent Fatty Acids, 58: 257-63. 13. 13. 13.
  11. Borkowska A, Knap N, Antosiewicz J. 2013. Dialyltrisulfid je cytotoxický pre bunky rakoviny prostaty PC-3 než pre nekarcinogénne epiteliálne bunkové línie PNT1A: možná úloha signálnej osi p66Shc. Nutr Cancer, 65: 711-717.
  12. Budzynska K, Gardner ZE, Dugoua JJ, Low Dog T, Gardiner P. 2012. Systematické preskúmanie dojčenia a byliniek. Breastfeed Med, 7: 489-503. Cai Y. 1991. Antikryptokokové a antivírusové vlastnosti cesnaku. Cardiol Practice, 9: II.; Capasso A. 2013. Antioxidačné pôsobenie a terapeutická účinnosť Allium sativum L. Molecules, 18: 690-700.
  13. Cavallito CJ, Bailey JH. 1944. Allicín, antibakteriálny princíp Allium sativum. I. Izolácia, fyzikálne vlastnosti a antibakteriálne pôsobenie. J Am Chem Soc, 66: 1950-1951.
  14. Chan JY, Yuen AC, Chan RY, Chan SW. 2013. Prehľad kardiovaskulárnych výhod a antioxidačných vlastností alicínu. Phytother Res. 27: 637-646.
  15. Chanderkar AG a Jain PK, 1973. Analýza hypotenzného účinku Allium sativum (cesnak). Ind J Physiol Pharmacol, 17: 132-133.
  16. Colín-González AL, Santana RA, Silva-Islas CA, Chánez-Cárdenas ME, Santamaría A, Maldonado PD. 2012. Antioxidačné mechanizmy, ktoré sú základom ochrany indukovanej extraktom cesnaku a S-alylcysteínom. Oxid Med Cell Longev, 2012: 907162.
  17. Dahanukar SA a Thatte UM. 1997. Aktuálny stav ajurvédy vo fytomedicíne. Phytomedicine, 4: 359-368.
  18. Dannesteter J. 2003. AVESTA: VENDIDAD: Fargard 20: Počiatky medicíny. Preložené z Sacred Books of the East, American Edition, New York, The Christian Literature Company, 1898, [online], k dispozícii na www.avesta.org.
  19. Dante G, Pedrielli G, Annessi E, Facchinetti F. 2013. Bylinkové lieky počas tehotenstva: systematické preskúmanie kontrolovaných klinických štúdií. J Matern Fetal Neonatal Med, 26: 306-312.
  20. Davis SR, Penie R, Apitz-Castro R. 2003. In vitro citlivosť Scedosporium prolificans na ajoén, allitridium a surový extrakt z cesnaku (Allium sativum). J Antimicrob Chemother, 5: 1593-1597.
  21. De Witt JC, Notermans S, Gorin N, Kampelmacher EH. 1979. Vplyv cesnakového oleja alebo cibuľového oleja na produkciu toxínov Clostridium botulinum v mäsovej kašičke. J Food Protect, 42: 222-224.
  22. Delaha EC, Garagusi VF. 1985. Inhibícia mykobaktérií výťažkami z cesnaku (Allium sativum). Antimicrob Agents Chemother, 27: 485-486.
  23. Dini C, Fabbri A, Geraci A. 2011. Potenciálna úloha cesnaku (Allium sativum) proti pandémii tuberkulózy rezistentnej na viac liekov: prehľad. Ann Ist Super Sanita, 47: 465-473.
  24. El-Kott AF. 2012. Zlepšenie hepatotoxicity vyvolanej dusičnanmi. J Med Sci, 12: 85-91. 27. 27. Fenwick GR, Hanley AB. 1985. Otrava druhmi Allium. Vet Rec, 116: 28.
  25. Finley JW. 2003. Zníženie rizika rakoviny konzumáciou rastlín obohatených selénom: obohatenie brokolice selénom zvyšuje antikarcinogénne vlastnosti brokolice. J Med Food. 6: 19-26.
  26. Fromtling RA, Bulmer GS. 1978. In vitro účinok vodného extraktu z cesnaku (Allium sativum) na rast a životaschopnosť Cryptococcus neoformans. Mycologia, 70: 397-405. 30. 30. Gardner CD, Chattejee LM, Carlson JJ. 2001. Účinok cesnakového prípravku na hladinu lipidov v plazme u dospelých s miernou hypercholesterolémiou. Atherosclerosis, 154: 213-220.
  27. Gebhardt R, Beck H. 1996. Diferenciálne inhibičné účinky cesnaku pochádzajúceho z cesnaku a medicíny AJP, roč. 4, č. 1, január – február 2014 11 organosírnych zlúčenín na biosyntézu cholesterolu v primárnej krysej hepatocyte. Lipids, 31: 1269-1276.
  28. Ghannoum MA. 1988. Štúdie o antikandicídnom spôsobe pôsobenia Allium sativum (cesnak). J Gen Microbiol, 134: 2917-2924.
  29. Ghannoum MA. 1990. Inhibícia adhézie Candida na bukálne epiteliálne bunky vodným extraktom z Allium sativum (cesnak). J Appl Bacterial, 68: 163-169.
  30. Hitokoto H, Morozumi S, Wauke T, Sakai S, Kurata H. 1980. Inhibičné účinky korenia na rast a produkciu toxínov toxigénnych húb. Appl Environ Microbiol, 39: 818-822.
  31. Hsing AW, Chokkalingam AP, Gao YT, poslanec Madigan, Deng J, Gridley G. Fraumeni JF Jr. 2002. Aliová zelenina a riziko rakoviny prostaty: populačná štúdia. J Natl Cancer Inst, 94: 1648-1651.
  32. Hughes BG, Lawson LD. 1991. Antimikrobiálny účinok Allium sativum L. (cesnak) Allium ampeloprasum (sloní cesnak) a Allium cepa L. (cibuľa). zmesi cesnaku a komerčné výrobky s doplnkami cesnaku. Phytol Res, 5: 154-158.
  33. Hughes BG, Murray BK, North JA, Lawson LD. 1989. Antivírusové zložky z Allium sativum Pl. Med, 55. 114.
  34. Houshmand B, Mahjour F, Dianat O. 2013. Antibakteriálny účinok rôznych koncentrácií extraktu z cesnaku (Allium sativum) na baktérie zubného povlaku. Indian J Dent Res, 24: 71. 39. Iciek M, Kwiecień I, Włodek L. 2009. Biologické vlastnosti cesnaku a organosírnych zlúčenín odvodených z cesnaku. Environ Mol Mutagen, 50: 247-265.
  35. Jain RC. 1977. Vplyv cesnaku na sérové lipidy, zrážanlivosť a fibrinolyhc aktivitu krvi. Am J Clin Nutr, 30: 1380-1381.
  36. Jepson RG, Kleijnen J, Leng GC. 2000. Cesnak na periférne arteriálne okluzívne ochorenie. Cochrane Database Syst Rev, 2: CD000095.
  37. Jezowa L, Rafinski T, Wrocinski T. 1966. Vyšetrenia antibiotickej aktivity Allium sativum L. Herba Pol, 12: 3-13
  38. Johnson MG. Vaughn RH. 1969. Smrť Escherichia coli za prítomnosti čerstvo rekonštituovaného dehydrovaného cesnaku a cibule. Appl Microbiol, 17: 903-905.
  39. Jonkers D, Sluimer J, Stobberingh E. 1999. Účinok cesnaku na enterokoky rezistentné na vankomycín. Antimicrob Agents Chemother, 43: 3045.
  40. Kamanna VS, Chandrasekhara N. 1982. Vplyv cesnaku na hladinu cholesterolu v sére lipoproteínov u albínskych potkanov sa pri konzumácii cholesterolu stal hypercholesteremickým. Lipids, 17: 483-488.
  41. Kandziora J. 1988. Blutdruck- und lipidsenkendeWirkung eines KnoblauchPreparates in Kombination mit einem Diuretikum (Štúdia 1) [v nemčine]. Aerztliche Forschung, 35: 3–8. 47. Knowles LM, Milner JA. 2003. Dialyldisulfid indukuje fosforyláciu ERK a mení profily génovej expresie v bunkách ľudského hrubého čreva. J Nutr, 133: 2901-2906.
  42. König FK, Schneider B. 1986. Knoblauch zákusok Durchblutungsstörungen. Ärztliche Praxis, 38: 344-345.
  43. Karuppiah P a Rajaram S. 2012. Antibakteriálny účinok klinčekov Allium sativum a rizómov Zingiber officinale proti klinickým patogénom rezistentným voči viacerým liekom. Asian Pac J Trop Biomed, 2: 597-601.
  44. Kumar R, Chhatwal S, Arora S, Sharma S, Singh J, Singh N, Bhandari V, Khurana A. 2013. Antihyperglykemické, antihyperlipidemické, protizápalové a adenozíndeamináza – znižujúce účinky cesnaku u pacientov s diabetes mellitus 2. typu s obezitou. Diabetes Metab Syndr Obes, 6: 49-56.
  45. Kweon S, Park KA, Choi H. 2003. Chemopreventívny účinok stravy s práškom z cesnaku pri hepatokarcinogenéze potkanov vyvolanej dietylnitrozamínom. Life Sci, 73: 2515 – 2526.
  46. Lanzotti V, Barile E, Antignani V, Bonanomi G, Scala F. 2012. Antifungálne saponíny z cibúľ cesnaku, Allium sativum L. var. Voghiera. Phytochemistry, 78: 126-134.
  47. Lanzotti V. 2006. Analýza cibule a cesnaku. J Chromatogr A, 1112: 3–22.
  48. Lau BH, Woolley JL, Marsh CL, Barker GR, Koobs DH, Torrey RR. 1986. Nadradenosť intralezionálnej imunoterapie Corynebacterium parvum a Allium sativum pri kontrole myšieho karcinómu z prechodných buniek. J Urol, 136: 701-705.
  49. Lawson LD, Bauer R. 1998. Cesnak: prehľad jeho liečivých účinkov a označený ako aktívny Bayan a kol. AJP, roč. 4, č. 1, január-február 2014 12 zlúčenín. In: Fytomedicíny v Európe. Chémia a biologická aktivita. Séria 69 1, Americká chemická spoločnosť. Washington DC, 176-209.
  50. Ledezma E, Marcano K, Jorquera A, De Sousa L, Padilla M, Pulgar M, Apitz-Castro R. 2000. Účinnosť ajoénu pri liečbe tinea pedis: dvojito zaslepená a porovnávacia štúdia s terbinafínom. J Am Acad Dermatol, 43: 829-832.
  51. Lemar KM, Turner MP, Lloyd D. 2002. Cesnak (Allium sativum) ako prostriedok proti kandide: porovnanie účinnosti čerstvého cesnaku a lyofilizovaných extraktov. J Appl Microbiol, 93: 398-405.
  52. Li M, Ciu JR, Ye Y, Min JM, Zhang LH, Wang K, Gares M, Cros J, Wright M, Leung-Tack J. 2002. Protinádorová aktivita Z-ajoénu, prírodnej zlúčeniny purifikovanej z cesnaku: antimitotické a vlastnosti interakcie mikrotubulov. Carcinogenesis, 23: 573-579.
  53. Lin JG, Chen GW, Su CC, Hung CF. 2002. Cesnakové zložky dialylsulfid a dialyldisulfid na aktivite arylamínovej acetyltransferázy a 2-aminofluorén-DNA adukty v bunkách ľudskej promyelocytovej leukémie. Am J Chin Med, 30: 315 – 325.
  54. Lissiman E, Bhasale AL, Cohen M. 2012. Cesnak na prechladnutie. Cochrane Database Syst Rev, 3.
  55. Luley C, Lehmann-Leo W, Moller, B, Martin T, Schwartzkopff W. 1986. Nedostatok účinnosti sušeného cesnaku u pacientov s hyperlipoproteinémiou. Arzneimittelforschung 1 Drug Res, 36: 766-768.
  56. Lutomski, J. 1984. Klinische Untersuchungen Zur therapeutischen wirksamkeit von llya Rogiff knoblanchpillen mit Rutin. Z Phytotherapia, 5: 938-942.
  57. Meng Y, Lu D, Guo N, Zhang L, Zhou G. 1993. Anti-HCMV účinok zložiek cesnaku. Virol Sin, 8: 147 – 150.
  58. Mirhadi SA, Singh S, Gupta PP. 1991. Vplyv doplnku cesnaku k strave bohatej na cholesterol na rozvoj aterosklerózy u králikov. Ind J Exp Biol, 29: 1621-1668.
  59. Nai-Lan G, Cao-Pei L, Woods GL, Reed E, GuiZhen Z, Li-Bi Z, Waldman RH. 1993. Preukázanie antivírusovej aktivity cesnakového extraktu proti ľudskému cytomegalovírusu in vitro. Chin Med J, 106: 93-96.
  60. Nishino H, Iwashima A, Itakura Y, Matsuura H, Fuwa T. 1989. Protinádorová aktivita cesnakových extraktov. Oncology, 46: 277-280.
  61. O’Gara EA, Hill DJ, Maslin DJ. 2000. Činnosti cesnakového oleja, cesnakového prášku a ich dialylových zložiek proti Helicobacter pylori. Appl Environ Microbiol, 66: 2269-2273.

205. Ohaeri OC. 2001. Vplyv cesnakového oleja na hladiny rôznych enzýmov v sére a tkanive potkanov s diabetom streptozotocinu. Biosci Rep, 21: 19–24.

  1. Omar SH. 2013. Cesnak a kardiovaskulárne choroby. Prírodné produkty: Springer, 3661-3696.
  2. Padiya R a Banerjee SK. 2013. Cesnak ako liek proti cukrovke: nedávny pokrok a kontroly patentov. Posledné Pat Food Nutr Agric, 5: 105-127.
  3. Patten CJ, Thomas PE, Guy RL, Lee M, Gonzalez FJ, Guengerich FP, Yang CS. 1993. Enzýmy cytochrómu P450 zapojené do aktivácie acetaminofénu mikrozómami potkanov a ľudí v pečeni a ich kinetika. Chem Res Toxicol, 6: 511-518.
  4. Petkov V. 1979. Rastliny a hypotenzívne, antiatheromatózne a koronarodilatačné pôsobenie: Am J Chin Med, 7: 197-236.
  5. Rahman K, Lowe GM. 2006. Význam cesnaku a jeho zložiek pri rakovine a kardiovaskulárnych chorobách. J Nutr, 136: 736S740S.
  6. Rashid A, Khan HH. 1985. Mechanizmus hypotenzného účinku cesnakového extraktu. J Pak Med Assoc, 35: 357-362.
  7. Rees LP, Minney SF, Plummer NT. 1993. Stanovenie antimikrobiálnej aktivity cesnaku (Allium sativum). World J Microbiol Biotechnol, 9: 303-307.
  8. Ried K, Frank OR, akcie NP. 2013a. Starší extrakt z cesnaku znižuje krvný tlak u hypertonikov: skúška dávky-odpoveď. Eur J Clin Nutr. 67: 64-70.
  9. Ried K, Toben C, Fakler P. 2013b. Účinok cesnaku na sérové lipidy: aktualizovaná metaanalýza. Nutr Rev, 71: 282-299.
  10. Reuter HD, Koch HP, Lawson LD. 1966. Terapeutické účinky a použitie cesnaku a jeho prípravkov. Cesnak: Vedecké a terapeutické použitie Allium sativum L. a príbuzných druhov, Koch, HP a LD Cesnak a medicína AJP, roč. 4, č. 1, január-február 2014 13 Lawson (Eds.). Williams a Wilkins, Baltimore, 135 – 213.
  11. Rivlrn RS. 1998. Pacient s hyperlipidémiou, ktorý dostával cesnakové doplnky. Správa lipidov. Správa Rady pre vzdelávanie v oblasti lipidov, 3: 6-7.
  12. Sharma VD, Sethi MS, Kumar A, Rarotra JR. 1977. Antibakteriálne vlastnosti Allium sativum Linn .: štúdie in vivo a in vitro. Indian J Exp Biol, 15: 466-468.
  13. Sheela CG, Kumud K, Augusti KT. 1995. Antidiabetický účinok aminokyselín sulfoxidu cibule a cesnaku u potkanov. Planta Medica, 61: 356-7.
  14. Shoji S, Furuishi K, Yanase R, Miyazaka T, Kino M. 1993. Zlúčeniny Ally1 selektívne zabíjali bunky infikované vírusom ľudskej imunodeficiencie (typ 1). Biochem Biophys Res Commun, 194: 610-621.
  15. Sial AY a Ahmed SJ. 1982. Štúdium hypotenzného účinku gerlikového extraktu u pokusných zvierat J Pak Med Assoc, 32: 237-239.
  16. Soffar SA a Mokhtar GM. 1991. Hodnotenie antiparazitického účinku vodného extraktu cesnaku (Allium sativum) pri hymenolepiasis nana a giardiasis. J Egypt Soc Parasitol, 21: 497-502.
  17. Sparnins VL, Mott AW, Barany G, Wattenberg LW. 1986. Účinky alylmetyltrisulfidu na aktivitu glutatión S-transferázy a BP indukovanú neopláziu u myší. Cancer Nutr, 8: 211-215. 85. Stabler SN, Tejani AM, Huynh F, Fowkes C. 2012. Cesnak na prevenciu kardiovaskulárnej morbidity a mortality u pacientov s hypertenziou. Cochrane Database Syst Rev, 8.
  18. Sumiyoshi H, Wargovich MJ. 1990. Chemoprevencia 1,2-dimetylhydrazínu indukovanej rakoviny hrubého čreva u myší prirodzene sa vyskytujúcimi organosírnymi zlúčeninami. Cancer Res, 50: 5084-5087.
  19. Szymona M. 1952. Účinok fytoncídov Allium sativum na rast a dýchanie určitých patogénnych húb. Acta Microbiol Pol, 1: 5-23.
  20. Tadi PP, Lau BH, Teel RW, Herrmann CE. 1991a. Väzba aflatoxínu B1 na DNA inhibovaná ajoénom a dialylsulfidom. Anticancer Res, 11: 2037-2041.
  21. Tadi PP, Teel RW, Lau BH. 1991b. Organosírne zlúčeniny cesnaku modulujú mutagenézu, metabolizmus a väzbu DNA aflatoxínu B1 na DNA. Cancer Nutr, 1537-1595.
  22. Tansey MR a Appleton JA. 1975. Inhibícia rastu plesní extraktom z cesnaku. Mycologia, 67: 409-413.
  23. Tatarintsev AV, Vrzhets PV, Ershov DE, Shchegolev AA, Turgiev AS, Karamov EV, Kornilaeva GV, Makarova TV, Fedorov NA, Varfolomeev SD. 1992. Ajoénová blokáda procesov závislých od integrínu v bunkovom systéme infikovanom HIV. Vestn Ross Akad Med Nauk, ll-12: 6-10.
  24. Tsai Y, Cole LL, Davis LE, Lockwood SJ, Simmons V, Wild GC. 1985. Antivírusové vlastnosti cesnaku: účinky in vitro na chrípku B, vírusy herpes simplex a coxsackie. Planta Med, 5: 460-461.
  25. Tsubura A, Lai YC, Kuwata M, Uehara N, Yoshizawa K. 2011. Protirakovinové účinky cesnaku a zlúčenín odvodených z cesnaku na kontrolu rakoviny prsníka. Anticancer Agents Med Chem, 11: 249-253.
  26. Van Straten M, Josling P. Adv Ther. 2002 máj -jún;19(3):151-9. doi: 10.1007/BF02850271.PMID: 12201356klinické skúšanie.
  27. Wang HC, Pao J, Lin SY, Sheen LY. 2012. Molekulárne mechanizmy alylsulfidov pochádzajúcich z cesnaku pri inhibícii progresie rakoviny kože. Ann N Y Acad Sci, 1271: 44-52.
  28. Wallace IV GC, Haar CP, Vandergrift WA 3., Giglio P, Dixon-Mah YN, Varma AK, Ray SK, Patel SJ, Banik NL, Das A. 2013. Multitargeted DATS preventates progression and promotions apoptosis in ectopic glioblastoma xenraftts in SCID myši prostredníctvom HDAC inhibície. J Neurooncol, 114: 43-50.
  29. Wargovich MJ, Woods C, Eng VW, Stephens LC, Gray K. 1988. Chemoprevencia rakoviny pažeráka vyvolanej nitrozometylbenzylamínom u potkanov prirodzene sa vyskytujúcim tioéterom, dialylsulfidom. Cancer Res, 48: 6872-6875.
  30. Wattenberg LW, Sparnins VL, Barany G. 1989. Inhibícia N-nitrozodetylamínovej karcinogenézy u myší prirodzene sa vyskytujúcimi organosírnymi zlúčeninami a monoterpénmi. Cancer Res, 49: 2689-2692.
  31. Weber ND, Andersen DO, severná JA. Murray BK, Lawson LD, Hughes BG. 1992. In vitro virucidné účinky extraktu a zlúčenín z cesnaku Allium sativum (cesnak). Planta Med, 58: 417- 423. Bayan a kol. AJP, roč. 4, No. 1, Jan-Feb 2014 14
  32. Wills E. 1956. Inhibícia enzýmu alicínom, účinnou látkou cesnaku. Biochem J, 63: 514-520.

238.Yang J, Wang T, Yang J, Rao K, Zhan Y, Chen RB, Liu Z, Li MC, Zhuan L, ZangGH, Guo SM, Xu H, Wang SG, Liu JH, Ye ZQ. 2013. S ‐ alyl cysteín obnovuje erektilnú funkciu prostredníctvom inhibície tvorby reaktívnych foriem kyslíka u diabetických potkanov. Andrology, 487- 494.

  1. Yoshida S, Kasuga S, Hayashi N, Ushiroguchi T, Matsuura H, Nakagawa S. 1987. Antifungálna aktivita ajoénu odvodeného z cesnaku. Appl Environ Microbiol, 53: 615-617.
  2. Yu-Yan Y a Liu L. 2001. Účinok cesnakových extraktov a organických zlúčenín síry na zníženie cholesterolu: Štúdie na ľuďoch a zvieratách. J Nutr, 131: 989-993.
  3. Yousuf S, Ahmad A, Khan A, Manzoor N, Khan LA. 2011. Účinok alylsulfidov odvodených z cesnaku na morfogenézu a sekréciu hydrolytických enzýmov u Candida albicans. Med Mycol, 49: 444-448.
  4. Zain al-abdeen SS, Abdullah IT, Al-Salihi SS. 2013. Synergický účinok vodného cesnakového extraktu a ciprofloxacínu proti niektorým multirezistentným baktériám. J Microbiol Biotech Res, 3: 136-142.
  5. Zeng T, Zhang CL, Zhao XL, Xie KQ. 2013. Úlohy cesnaku v lipidových parametroch: systematický prehľad literatúry. Crit Rev Food Sci Nutr, 53: 215-230.
  6. Ziaei S, Hantoshzadeh S, Rezasoltani P, Lamyian M. 2001. Účinok tabliet cesnaku na plazmatické lipidy a agregáciu krvných doštičiek u tehotných žien s vysokým rizikom preeklampsie. Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol, 99: 201-206.
  7. JOSLING, P.. Preventing the common cold with a garlic supplement: a double-blind, placebo-controlled survey. Advances in Therapy, 2001-7, roč. 18, čís. 4, s. 189–193. PMID: 11697022. Dostupné online[cit. 2019-10-14]. ISSN 0741-238X.
  8. NANTZ, Meri P.; ROWE, Cheryl A.; MULLER, Catherine E.. Supplementation with aged garlic extract improves both NK and γδ-T cell function and reduces the severity of cold and flu symptoms: a randomized, double-blind, placebo-controlled nutrition intervention. Clinical Nutrition (Edinburgh, Scotland), 2012-6, roč. 31, čís. 3, s. 337–344. PMID: 22280901. Dostupné online[cit. 2019-10-14]. ISSN1532-1983. DOI: 10.1016/j.clnu.2011.11.019.
  9. DHAWAN, Veena; JAIN, Sanjay. Garlic supplementation prevents oxidative DNA damage in essential hypertension. Molecular and Cellular Biochemistry, 2005-7, roč. 275, čís. 1-2, s. 85–94. PMID: 16335787. Dostupné online[cit. 2019-10-14]. ISSN0300-8177. DOI: 10.1007/s11010-005-0824-2.
  10. SOBENIN, Igor A.; ANDRIANOVA, Irina V.; DEMIDOVA, Olga N.. Lipid-lowering effects of time-released garlic powder tablets in double-blinded placebo-controlled randomized study. Journal of Atherosclerosis and Thrombosis, 2008-12, roč. 15, čís. 6, s. 334–338. PMID: 19060427. Dostupné online[cit. 2019-10-14]. ISSN1880-3873. DOI: 10.5551/jat.e550.
  11. RIED, Karin; FRANK, Oliver R.; STOCKS, Nigel P.. Aged garlic extract lowers blood pressure in patients with treated but uncontrolled hypertension: a randomised controlled trial. Maturitas, 2010-10, roč. 67, čís. 2, s. 144–150. PMID: 20594781. Dostupné online[cit. 2019-10-14]. ISSN 1873-4111. DOI: 10.1016/j.maturitas.2010.06.001.
  12. ASHRAF, Rizwan; KHAN, Rafeeq Alam; ASHRAF, Imran. Effects of Allium sativum (garlic) on systolic and diastolic blood pressure in patients with essential hypertension. Pakistan Journal of Pharmaceutical Sciences, 2013-9, roč. 26, čís. 5, s. 859–863. PMID: 24035939. Dostupné online[cit. 2019-10-14]. ISSN1011-601X.
  13. SILAGY, C.; NEIL, A.. Garlic as a lipid lowering agent–a meta-analysis. Journal of the Royal College of Physicians of London, 1994-1, roč. 28, čís. 1, s. 39–45. PMID: 8169881 PMCID: PMC5400934. Dostupné online[cit. 2019-10-14]. ISSN0035-8819.
  14.  STEVINSON, C.; PITTLER, M. H.; ERNST, E.. Garlic for treating hypercholesterolemia. A meta-analysis of randomized clinical trials. Annals of Internal Medicine, 2000-09-19, roč. 133, čís. 6, s. 420–429. PMID: 10975959. Dostupné online[cit. 2019-10-14]. ISSN0003-4819. DOI: 10.7326/0003-4819-133-6-200009190-00009.
  15. RIED, Karin; TOBEN, Catherine; FAKLER, Peter. Effect of garlic on serum lipids: an updated meta-analysis. Nutrition Reviews, 2013-5, roč. 71, čís. 5, s. 282–299. PMID: 23590705. Dostupné online[cit. 2019-10-14]. ISSN1753-4887. DOI: 10.1111/nure.12012.
  16. KIANOUSH, Sina; BALALI-MOOD, Mahdi; MOUSAVI, Seyed Reza. Comparison of therapeutic effects of garlic and d-Penicillamine in patients with chronic occupational lead poisoning. Basic & Clinical Pharmacology & Toxicology, 2012-5, roč. 110, čís. 5, s. 476–481. PMID: 22151785. Dostupné online[cit. 2019-10-14]. ISSN1742-7843. DOI: 10.1111/j.1742-7843.2011.00841.x.
  17. Kanika Khanna, et al. Herbal immune-boosters: Substantial warriors of pandemic Covid-19 battle. Phytomedicine, https://doi.org/10.1016/j.phymed.2020.153361

256. Levy E, Delvin E, Marcil V, Spahis S. Can phytotherapy with Polyphenols serve as a powerful approach for the prevention and therapy tool of novel          coronavirus disease 2019 (COVID-19)? Am J Physiol Endocrinol Metab 319: E689–E708, 2020.

  1. Quiles JL et al. Do nutrients and other bioactive molecules from foods have anything to say in the treatment against COVID-19? Environmental Research 191 (2020) 110053
  2. Ananda da Silva Antonio, Larissa Silveira Moreira Wiedemann and Valdir Florencio Veiga-Junior. Natural products‘ role against COVID-19. RSC Adv., 2020, 10, 23379–23393
  3. Thota SM, Balan V, Sivaramakrishnan V. Natural products as home-based prophylactic and symptom management agents in the setting of COVID-19. Phytotherapy Research. 2020;1–20. https://doi.org/10.1002/ptr.6794

Reumatoidná artritída    Peptický vred žalúdka a dvanástnika    Zápal stredného ucha

Chrípka     Cystická fibróza     Angína      Hypercholesterolémia a hyperlipidémia

 Steatóza pečene        Trombóza a tromboflebitída        Hypertenzia       Nádory a výživa

Endometrióza       Infekcie močových ciest u žien       Divertikulóza a divertikulitída

 

Zinok    Ďumbier    Chondroitín sulfát  Kurkuma    Selén     Cesnak     Esenciálne mastné kyseliny    Kolagén   Vitamín D 

 

Liečivé účinky cesnaku sú všeobecne známe. My sme sa preto zamerali na to najlepšie, čo táto jedinečná zázračná rastlina poskytuje a pripravili sme extrakt najvyššej čistoty s obsahom všetkých látok.

Obchod

Dôležité informácie

Sociálne siete a Blog

© 2024 Všetky práva vyhradené
Pharmaceutical&Nutritional Products Development Company spol. s r.o.
Košík/0,00 €
Nákupný košík
Návrat hore